Slovo „cnosť“ používame veľmi často, ale čo vlastne znamená? Katechizmus definuje cnosť ako „trvalú a stálu dispozíciu konať dobro“, alebo inými slovami, byť vždy pripravený dať zo seba to najlepšie, kdekoľvek a kedykoľvek (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod 1803). To je to, čo premení viac-menej dobrého človeka na niekoho, komu by ste bez váhania zverili svoj život, lebo viete, že nedovolí, aby mu vlastný záujem alebo zlá nálada stáli v ceste tomu, čo je správne. Neznamená to, že sa nikdy nemôže pomýliť, ale ak sa tak stane, prizná si svoju chybu a čo najskôr ju napraví.

Ježiš je dokonalým vzorom každej cnosti. Chcete byť známi svojou odvahou, dobrotou alebo štedrosťou? Pozrite sa na Neho: Ježiš je dokonale odvážny, dobrotivý a štedrý. Spomeňte akúkoľvek cnosť: On ju dokonale ovláda.

Napríklad radi hovoríme o tom, ako nás zachránila Ježišova poslušnosť, a je to pravda. Ježiš poslúcha vôľu svojho Otca a táto jeho obeta nám prináša vykúpenie. Ale v ňom je poslušnosť čistou láskou k Otcovi a k jeho vôli. To isté platí aj o jeho odvahu, dobrote a štedrosti: všetko je láska.

My, naopak, nie sme dokonalí a naše činy nevychádzajú z čistej lásky. Ale k tomu sme povolaní. Všetky cnosti sú prejavmi lásky.

A Ježiš venoval pozornosť niektorým cnostiam, ktoré nás možno prekvapia. Hneď na začiatku svojej homílie „Ľudské cnosti“ (inšpirácia pre túto sériu!) nám svätý Josemaría pripomína večer, keď Ježiš išiel na večeru do domu jedného náboženského vodcu. Žena, o ktorej všetci vedeli, že je hriešnica, pristúpila k Nemu a umyla Mu nohy, a náboženský vodca to, podľa slov svätého Josemaríu, zle vyložil. „Nedokázal si predstaviť, že by Ježiš mohol mať v srdci toľko milosrdenstva.“

Ježiš prečítal myšlienky farizeja a povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na umytie nôh; ona mi naopak umyla nohy slzami a utrela mi ich svojimi vlasmi. Nedal si mi bozk na privítanie; ona ma od chvíle, čo vošla, neprestala bozkávať na nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom; ona mi pomazala nohy voňavkou. Preto ti hovorím, že jej boli odpustené mnohé hriechy, lebo veľmi milovala.“

Ježišovi záleží na malých prejavoch dobroty a lásky – na vode na umytie nôh a na bozk na privítanie –, lebo pramenia z lásky. A láska, ktorú On považuje za dôležitú, je silná:

Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno! Lebo láska je mocná ako smrť (Pieseň piesní 8,6)

Takáto láska sa zdvíha a skúša to znova, aj po veľkých pádoch. Prejavuje sa aj v ťažkých chvíľach, namiesto toho, aby stratila trpezlivosť hneď, ako veci nejdú tak, ako by sme chceli. Nebojí sa povedať ostatným, v čo – alebo v Koho, s veľkým písmenom – verí.
Myslím si, že práve takým človekom chceme všetci byť, a v každom prípade: „ak prijmeme zodpovednosť Jeho detí, Boh od nás chce, aby sme boli veľmi ľudskí. Nech sa hlava dotýka neba, no nohy nech bezpečne stoja na zemi“ (Boží priatelia, bod 75).