Pripraviť sa na príchod Spasiteľa

Začal sa advent, čas radostného očakávania. Očakávame príchod nášho Pána Ježiša Krista. Veniec so štyrmi sviečkami - každú nedeľu zapaľujeme o jednu viac – nás osvecuje, rozjasňuje naše srdcia, oživuje našu modlitbu: Pán je už blízko. A my sa chceme dobre pripraviť, aby sme ho dobre prijali.

Duchovní autori hovoria o troch príchodoch Krista. Prvý si pripomíname na Vianoce, keď sa Boží Syn narodil v Betleheme, na mieste, ktoré dnes trpí následkami vojny. Druhý príchod, ktorého deň ani hodinu nepoznáme, sa uskutoční na konci čias. Bude to slávny príchod, slávny na Boží spôsob - v pokore a chudobe, ako ten prvý. Áno, aj vtedy pri príchode v Betleheme očakávali Mesiáša víťazného, mocného. Silného osloboditeľa. Len pokorní a jednoduchí sa vedeli k nemu priblížiť a radovať sa z Neho. Konečný príchod Krista je pre nás tajomstvom. Predstavujeme si katastrofickú apokalypsu, ale v skutočnosti je to naša predstavivosť, ktorá má rada novosti a okázalé prejavy. Toto nie je Boží štýl.

Tretím príchodom je svätá omša, Eucharistia. Vidíme ju v pokore a chudobe kúska chleba a vína. Takto k nám Ježiš prichádza na oltár, takto prichádza k nám vo svätom prijímaní.

Pred narodením nášho Pána ľudia veľmi netrpezlivo očakávali jeho príchod. Ale nepripravovali sa na jeho prijatie. Mohli by sme povedať, že sa pripravovali len tým, že sa snažili zachovať si svoju moc, svoj vplyv, svoje sebecké ambície.

Len malý počet ľudí bol schopný prečítať si, čo napísali proroci, a pripraviť sa. To je príklad Zachariáša a Alžbety, Simeona a Anny, ako čítame v evanjeliu. Vo svojej pokore a chudobe sa pripravovali aj Mária a Jozef. Pozrite sa na dievča z Nazareta, naplnenú Duchom Svätým a milosťou. Jej dni boli naplnené Bohom, plné nádeje. Ona, ktorá sa premenila na Svätostánok, prvý v dejinách, na trón Múdrosti, Milosrdenstva, Boha. Je život, jej dni boli naplnené Bohom.

Nečítajme evanjelium s rigidnou strnulosťou, pozerajme sa za doslovný text. Boží Syn sa stal človekom ako my, prijal naše srdce, našu fantáziu, náš spôsob myslenia a konania. Preto si môžeme medzi riadkami Písma, predstaviť oveľa viac ako to, čo nám ponúka doslovný text. Jednoduché, obyčajné dni, plné rodinných stretnutí, priateľských rozhovorov, každodennej práce v dome, na poli a v rezbárskej dielni, dni podobné tým našim. Takto, nepozorovane, skryté pred zvedavými očami, nepovšimnuté falošnými interpretáciami mimoriadnych udalostí, Božie slovo prijalo ľudskú prirodzenosť, poslušne, v pokore a chudobe, v teple blízkosti matky, v teple domova.

Pán nám hovorí: buďte bdelí, pripravte sa, aby nás príchod - ten definitívny, ako aj tie ostatné medzi nimi - vás nezastihol nepripravených. Bdejte, zbavte sa svojho sebectva, svojej márnivosti, svojich zlých sklonov! Pán je blízko: to je to, čo nám pripomína adventný veniec. Keď naplníme svoje dni Bohom, ako Mária, ako Jozef, prijmeme Ježiša s pripraveným, otvoreným srdcom.

V týchto dňoch, keď sa začína rozsvecovať svetlo sviečok na adventnom venci, máme aj zvyk pristúpiť k sviatosti pokánia. Chceme sa tak pripraviť. Želám vám, tak ako aj mne, aby sme s adventnými predsavzatiami urobili aj rozhodné kroky k novému obráteniu a aby naše volanie zaznelo úprimne: „Príď, Pane, Ježišu, nemeškaj!“ (Porov. Zj 20,22)