História úcty k Panne Márii Karmelskej

Úcta k Panne Márii Karmelskej – jednej z mariánskych invokácií Nebeskej Matky – má svoje korene na vrchu Karmel vo Svätej zemi. V Starom zákone prorok Eliáš volá k Bohu z hory Karmel a dostáva znamenia dažďa, čím sa hora stáva posvätným miestom. O niekoľko storočí neskôr sa tu usadili pustovníci a založili Karmelitánsky rád, ktorý sa zasvätil modlitbe a pokániu a nazýval Máriu „Najsvätejšou Pannou z hory Karmel“.

V 13. storočí bol Karmelitánsky rád formálne založený za pápežov Honoria III. a Inocencia IV. a rozšíril sa do celého sveta. V 16. storočí svätá Terézia z Avily podnietila reformu bosých karmelitánov, posilnila ich život v klauzúre a modlitbe a dala podnet k ich rozšíreniu do Ameriky.

Pôvod posolstva Panny Márie Karmelskej sa zrodil v Anglicku. V nedeľu 16. júla 1251, svätý Simon Stock, generálny predstavený karmelitánov z kláštora v Cambridge, sa modlil za budúcnosť svojho rádu, keď sa mu zjavila Panna Mária so škapuliarom v ruke a podala mu ho so slovami: „Kto zomrie s ním, nebude trpieť večným ohňom“.

Na túto skutočnosť poukazuje pápež Pius XII., keď hovorí: „Nie je to vec bezvýznamná, ale ide o dosiahnutie večného života na základe sľubu, ktorý podľa tradície dala Najsvätejšia Panna Mária“.

Pápež Pius XII. tiež potvrdzuje tradíciu, podľa ktorej Panna Mária tým, ktorí zomrú so svätým škapuliarom a odpykajú si svoje hriechy v Očistci, prostredníctvom Máriinho príhovoru im pomôže čo najskôr dosiahnuť nebeskú vlasť, najneskôr však v sobotu po ich smrti. Škapuliar z Karmelu je svätenina.

Päť textov od svätého Josemaríu

1. Matka! — Úpenlivo ju vzývaj. — Ona ťa počúva, vidí, že si možno v nebezpečenstve, a s milosťou svojho Syna ti ponúkne úkryt vo svojom náručí a nežnosť svojho objatia. A tam sa posilníš do ďalšieho boja (Cesta, bod 516).

2. Nos na svojej hrudi posvätný škapuliar z Karmelu. — Máloktoré pobožnosti — hoci je veľa výborných mariánskych pobožností — zapustili také hlboké korene medzi veriacimi a boli tak často požehnané pápežmi. — A navyše, aké materské privilégium je s tým spojené! (Cesta, bod 500).

3. Nie si sám. — Znášaj súženia s radosťou. — Je pravda, úbohé dieťa, že vo svojej ruke necítiš ruku svojej Matky. — Ale… či si nevidel, ako pozemské matky s vystretými rukami sledujú svojich maličkých, keď sa neistí odhodlajú vykonať prvé kroky bez cudzej pomoci? — Nie si sám: Mária je ti nablízku (Cesta, bod 900).

4. Dovoľ mi dať ti radu, ktorou sa riaď každý deň. Keď ťa srdce nechá pocítiť svoje nízke sklony, pomaly sa modli k Nepoškvrnenej Panne: ľútostivo sa na mňa pozri a neopúšťaj ma, Matka moja! — A poraď to aj iným (Brázda, bod 849).

5. Naša Matka je vzorom ako odpovedať na milosť, a keď budeme kontemplovať jej život, Pán nám dá svetlo, aby sme mohli spraviť božskou aj svoju každodennú existenciu. Počas celého roka, keď slávime mariánske sviatky, ale aj v rôznych chvíľach všedného dňa my kresťania často myslíme na Pannu Máriu. Ak využijeme tieto okamihy a predstavíme si, aký postoj by Panna Mária zaujala pred úlohami, ktoré máme uskutočniť, budeme sa od nej postupne učiť a napodobňovať ju, až sa na ňu budeme podobať tak, ako sa deti podobajú na svoju matku.

V prvom rade treba napodobňovať jej lásku. Kresťanská láska neostáva iba na úrovni citov: má ju byť vidno v slovách, no predovšetkým v skutkoch. Panna Mária nielenže povedala fiat, ale toto pevné a neodvolateľné rozhodnutie aj v každom okamihu života plnila. Takisto aj my: keď nás prenikne Božia láska a my spoznáme to, čo on chce, musíme sa zaviazať byť verní, oddaní, a byť takí naozaj. Pretože nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane“, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt 7, 21).

Mali by sme tiež napodobňovať jej prirodzenú i nadprirodzenú eleganciu. Ona je privilegovaným stvorením v dejinách spásy: v Márii sa Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1, 14). Bola diskrétnym svedkom, ktorý prechádza bez povšimnutia; nerada prijímala chvály, pretože netúžila po vlastnej sláve. Mária má účasť na tajomstvách detstva svojho Syna, na tajomstvách, ak sa to tak dá povedať, obyčajných; avšak vo chvíli veľkých zázrakov, keď davy prevolávajú na slávu, Mária sa nenápadne vzdiali. Keď Kristus vstupuje na osliatku do Jeruzalema a je oslavovaný ako kráľ, Mária tam nie je. Znovu sa však objaví pod krížom, keď všetci utekajú. Takýto spôsob správania s prirodzenou nenútenosťou poukazuje na veľkosť, hĺbku a svätosť jej duše.

Snažme sa od nej naučiť, nasledujúc jej príklad poslušnosti voči Bohu, tú jemnú rovnováhu úslužnosti a múdrej autority. Mária nemá nič spoločné so správaním nerozumných panien, ktoré síce poslúchajú, ale bez rozmyslu. Panna Mária pozorne počúva to, čo Boh chce, uvažuje o tom, čomu nerozumie, pýta sa na to, čo nevie. A potom s úplnou odovzdanosťou plní Božiu vôľu: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova (Lk 1, 38). Nie je to nádherné? Svätá Mária, učiteľka celého nášho života, nám teraz ukazuje, že poslušnosť voči Bohu nie je servilnosť, ani potláčanie vlastného svedomia, ale že nás vnútorne poháňa objaviť slobodu Božích detí (Porov. Rim 8, 21). (Ísť s Kristom, bod 173).