Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu chudobných 2023
Keď mal svätý Josemaría tridsať rokov a cítil v sebe neustále rastúcu potrebu priniesť každej duši a celému svetu to, čo mu dal vidieť Boh, musel nájsť základy pre toto Božie dielo. Kde ich našiel?
Ak majú byť ciele nadprirodzené, pomyslel si, nadprirodzené musia byť aj prostriedky. Modlitba, utrpenie obetované Bohu ako modlitba... To sa stalo základom, pevným základom Opus Dei.
„Išiel som hľadať silu do najchudobnejších štvrtí Madridu. Hodiny a hodiny všetkými smermi, každý deň, pešo z jedného miesta na druhé, medzi ľuďmi, ktorí sa dostali na dno a ľuďmi, ktorí boli úplne chudobní; deti, ktorým tiekli sople, špinavé, ale predsa deti, čiže duše, ktoré sa páčia Bohu.“[1]
Poprosil všetkých, o ktorých sa duchovne staral a ktorým pomáhal v materiálnych potrebách, aby obetovali svoje trápenia a osamelosť za prácu, ktorú vykonával s mládežou. Prosil chorých, bezdomovcov, žobrákov, umierajúcich zranených v boji a mnohých iných.
Pôvod návštev chudobných Panny Márie
Svätý Josemaría navštevoval chorých v nemocniciach v Madride od roku 1927 v sprievode niekoľkých mladých ľudí. Tieto návštevy predchádzali začiatku diela svätého Rafaela, čo je apoštolát, ktorý uskutočňujú veriaci Opus Dei s mladými ľuďmi. Návštevy sa začali konať v roku 1931 v Madride a svätý Josemaría ich začal nazývať návštevami chudobných Panny Márie. Považoval ich za tradičný prostriedok diela sv. Rafaela, ktorý by nikdy nemal chýbať.[2]
Postupom času sa návštevy chudobných Panny Márie obohatili o nové prvky a dnes majú rôzne podoby. Niektoré prvky však budú vždy prítomné, ako napríklad utešovanie chudobných a chorých,[3] poskytovanie nejakej služby, robenie spoločnosti osamelým, aby si užili príjemné chvíle[4] atď.
Účel návštev chudobných
Náš Pán používa tieto skutky milosrdenstva, aby podnietil modlitbu v našej vlastnej duši aj v duši priateľa. Rozhovory, ktoré sa pritom odohrávajú, tiež povzbudzujú nášho priateľa k tomu, aby chcel byť štedrejší a priblížiť sa k Bohu. Napríklad blahoslavený Álvaro, ktorý sprevádzal svätého Josemaríu pri rôznych príležitostiach, v tejto súvislosti povedal: „Kontakt s chudobou, s opustenosťou vyvoláva obrovský duchovný šok. Vďaka tomu vidíme, že sa často trápime hlúposťami, ktoré nie sú ničím iným ako naším sebectvom, vlastnou malichernosťou.“[5]
Pápež František sa pýta: „Ako môžem dnes nájsť Ježišove rany? Nemôžem ich vidieť tak, ako ich videl Tomáš. Ježišove rany objavím konaním skutkov milosrdenstva.“[6]
V skutočnosti je to sám Ježiš, kto nám hovorí toto: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“[7] Preto sv. Josemaría, ako aj mnohí iní svätí, bol presvedčený, že prostredníctvom návštev chudobných sa „praktickým spôsobom učia vidieť Ježiša v chudobných, chorých, slabých, osamelých, trpiacich a v deťoch.“[8]
Prostredníctvom návštev chudobných sa mladí učia praktizovať charitu; učia sa byť solidárni s potrebami druhých a veľmi praktickým spôsobom zisťujú, že láska k Bohu a láska k blížnemu sú neoddeliteľné.[9]
Návštevy chudobných sú tiež školou náklonnosti a dobročinnosti za každých okolností, či už rodinných alebo pracovných. Ak sa naučíme nájsť Krista v každom človeku, ktorého navštívime, ľahšie to prenesieme do svojho každodenného života, aby sme v každom okamihu videli Krista v iných.
Okrem toho, že táto prax je prostriedkom na dosiahnutie ľudskej a kresťanskej zrelosti, spĺňa potrebu vo všetkých krajinách. Aj v ekonomicky rozvinutejších krajinách žijú núdzni, chorí či osamelí ľudia.
Vždy, keď je to možné, sa tieto návštevy organizujú na sviatky Panny Márie, lebo jedným z cieľov je práve uctiť si Máriu v jej chudobných. V Opus Dei sme od začiatku vždy kráčali touto cestou privádzania mladých ľudí do kontaktu s tými najnúdznejšími ľuďmi v spoločnosti, aby sme im priniesli úľavu a útechu.
[1] Sv. Josemaría, En Diálogo con el Señor, č. 115.
[2] Sv. Josemaría, List, 24. októbra 1942, č. 45.
[3] Tamtiež, č. 41.
[4] Tamtiež.
[5] Bl. Álvaro del Portillo, rodinné stretnutie, 4. marca 1988; citované v Javier Medina, Álvaro del Portillo, Rialp, Madrid 2012, s. 78.
[6] Pápež František, Homília, 3. júla 2013.
[7] Mt 25,40.
[8] Sv. Josemaría, List, 24. októbra 1942, č. 42.
[9] Porov. 1 Jn 4,20-21.