Preces, modlitba Opus Dei v latinčine-slovenčine: Formát PDF.
Dňa 10. decembra 1930 svätý Josemaría Escrivá de Balaguer napísal do svojich Osobných zápiskov: „Tieto dni pripravujeme kópie Preces ab Operis Dei sociis recitandae. Schválil ich môj spovedník. Je zrejmé, že Pán, pretože tak to musí byť v jadre jeho Diela, chcel, aby sa začalo modlitbou.“ [1]
Tieto slová zakladateľa Opus Dei verne odrážajú jeho neustálu náuku: ,,modlitba je základom duchovnej stavby‘‘[2], každého nadprirodzeného diela a každej apoštolskej činnosti; je nevyhnutným prostriedkom na napredovanie v boji o svätosť[3]. V Opus Dei je konkrétnym prejavom tejto potreby, spoločnej pre každú kresťanskú dušu[4], modlitba Preces (latinské plurálové slovo odvodené od prex, čo znamená prosba, modlitba). Každý deň veriaci Prelatúry pozdvihujú svoje srdcia k Pánovi prostredníctvom tejto modlitby, v ktorej oslavujú, ďakujú a prosia Boha Otca, skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom, za svoje osobné potreby i potreby ostatných.
Týmto spôsobom sa v tejto malej časti veľkej Božej rodiny, ktorou je Cirkev, opäť napĺňa obraz prvotnej Cirkvi, ktorý opisuje svätý Lukáš:„Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách. A množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“[5]
Svätý Josemaría postupne zostavoval túto modlitbu z textov Svätého písma a liturgie Cirkvi počas prvých desaťročí existencie Diela. Prostredníctvom každodenného recitovania týchto prosieb veriaci Prelatúry ďakujú Bohu za dar svojho kresťanského povolania a vyjadrujú svoju plnú disponibilitu na plnenie jeho vôle. Táto modlitba sa vo všetkých častiach sveta prednáša v latinčine.
Preces sa začínajú slovom „Serviam!“ („Budem ti slúžiť!“), čo vyjadruje úmysel slúžiť Pánovi a šíriť jeho Kráľovstvo po celom svete. Následne sa veriaci obracajú k Najsvätejšej Trojici slovami adorácie a vďaky
„Najsvätejšej Trojici: Vďaka ti, môj Bože, vďaka ti; pravá a jediná Trojica, jedna a vznešená Božskosť, svätá a jediná Jednota. “
Potom nasleduje prosba k Ježišovi Kristovi Kráľovi (Ad Iesum Christum Regem), ktorý ich posiela otvárať božské cesty sveta[6] všetkým ľuďom:
„Pán je náš sudca, náš zákonodarca a náš kráľ. On nás spasí.“
Vzývajú aj Christe, Fili Dei vivi, miserere nobis
„Kriste, Synu živého Boha, zmiluj sa nad nami“,
Predtým, než prosia druhú božskú osobu Najsvätejšej Trojice:
„Príď, Pane, pomôž nám: a vysloboď nás pre svoje meno.“
Potom sa zverujú Božiemu milosrdenstvu slovami Žalmu 27:
„Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Ak sa proti mne utáborí vojsko, moje srdce sa nezľakne; ak sa proti mne strhne vojna, aj vtedy budem dôverovať.“
Obracajú sa tiež na Najsvätejšiu Pannu Máriu, Prostrednicu všetkých milostí:
„Spomeň si, Panna, Božia Matka, keď budeš stáť pred Pánom, aby si o nás dobre hovorila.“
A nakoniec prosia o pomoc svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie:
„Boh ťa ustanovil akoby za otca Kráľa a pána jeho domu: oroduj za nás.“
Vzývajú anjelov strážcov, na ktorých sviatok sa narodilo Opus Dei:
„Svätí anjeli, strážcovia naši, bráňte nás v nebezpečenstve, aby sme nezahynuli na poslednom súde.“
Následne sa obracajú na príhovor svätého Josemaríu, zakladateľa Opus Dei, s láskou a synovskou dôverou:
„Oroduj za svoje deti, aby sme, verní duchu Opus Dei, posväcovali prácu a privádzali duše ku Kristovi.“
Táto posledná invokácia bola pridaná 17. mája 1992 pri príležitosti jeho blahorečenia a 6. októbra 2002, v deň jeho kanonizácie svätým Jánom Pavlom II., bolo slovo „blahoslavený“ nahradené slovom „svätý“.
Nasleduje niekoľko prosieb. Najskôr za Svätého Otca:
„Nech ho Pán zachová, živí a urobí šťastným na zemi a nech nedovolí, aby jeho nepriatelia zvíťazili.“
Potom za biskupa danej diecézy, aby bol vždy pevný a spravoval Kristovo stádo s jeho silou:
„Pane, posilňuj ho svojou mocou a velebnosťou svojho mena.“
Modlitba pokračuje prosbou za jednotu apoštolátu, pričom sa používa časť Kristovej veľkňazskej modlitby prednesenej pri poslednej večeri:
„Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe: aby aj oni boli jedno, ako sme my jedno.“[7]
Pripomínajú sa aj Kristove slová adresované farizejom:
„Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja.“[8]
Potom sa modlia za všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom spolupracujú na pastoračných aktivitách Opus Dei:
„Modlime sa za našich dobrodincov: Dopraj, Pane, večný život všetkým, ktorí nám pomáhajú v tvojom mene. Amen.“
V nadväznosti na prosbu za pastierov Cirkvi sa prednáša modlitba za preláta Opus Dei, familiárne nazývaného „Otec“, ktorého Boh ustanovil za hlavu tejto časti Božieho ľudu:
„Milosrdenstvo Pánovo nech je nad ním od vekov až naveky, lebo Pán ochraňuje tých, ktorí ho milujú.“
Ako je prirodzené, v modlitbe tejto rodiny, ktorou je Opus Dei, nesmie chýbať prosba za všetkých veriacich Prelatúry, živých aj zosnulých:
„Zachráň svojich služobníkov, môj Bože, ochraňuj tých, ktorí v teba dúfajú. Pošli im, Pane, svoju pomoc. A ochraňuj ich zo Siona. Daj im, Pane, večný odpočinok. A svetlo večné nech im siveti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen.“
V záverečných modlitbách veriaci opäť vzývajú Boha a prosia, aby ich vyslyšal:
„Pane, vypočuj moju modlitbu a moje volanie nech dôjde k tebe,“
pričom sa spoliehajú na jeho milosrdenstvo:
„Bože, ktorému je vlastné vždy sa zmilúvať a odpúšťať, prijmi našu modlitbu. Pane, zapáľ naše srdcia a vnútra ohňom Ducha Svätého, aby sme ti slúžili čistým telom a páčili sa ti čistým srdcom. Naše skutky, Pane, predchádzaj svojim vnuknutím a sprevádzaj svojou pomocou, aby každá naša modlitba a činnosť vždy začínala v tebe a v tebe mala svoj cieľ. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.“
Následne prosia o gaudium cum pace – radosť a pokoj:
„Všemohúci a milosrdný Pán nech nám udelí radosť a pokoj, osobné obrátenie, čas pravého pokánia, milosť a útechu Ducha Svätého a vytrvalosť v Božom Diele.“
Napokon sa obracajú na patrónov apoštolátov Diela – archanjelov sv. Michala, sv. Gabriela a sv. Rafaela a apoštolov sv. Petra, sv. Pavla a sv. Jána. Ak je prítomný kňaz, udelí požehnanie:
„Nech je Pán vo vašich srdciach a na vašich perách.“
Modlitba sa končí pozdravom, ktorý pripomína pozdrav prvých kresťanov, tak civilný, ako aj nadprirodzený:
„Pax, in æternum.“ („Pokoj na veky.“)
[1]Apuntes íntimos, č. 128, v A. Vázquez de Prada, El Fundador del Opus Dei, Diel I., Rialp, Madrid 1997, s. 368.
[2] Sv. Josemaría, Cesta, č.83.
[3] Porov. 1Sol 4,3.
[4] Porov. KKC, čč. 2744-2745.
[5] Sk 1,14 a 4,32.
[6] Porov. sv. Josemaría, Boží Priatelia, č. 314.
[7] Porov. Jn 17,21-22.
[8] Mt 12,25.