Milujem fantasy literatúru. Na tomto žánri ma fascinuje to, že hoci sa svety, dejové línie a postavy môžu veľmi líšiť, mnohé z nich majú spoločné určité archetypy. V literatúre sú archetypy typy postáv, dejové schémy alebo bežné symboly, ktoré sa vyskytujú v rôznych kultúrach. Jedným z najzaujímavejších, najmä v súčasnej fantasy, je archetyp hlavného hrdinu, ktorý je sirotou alebo nepozná svoju vlastnú minulosť. Tak či onak, hlavná postava v priebehu príbehu objaví otcovskú postavu, ktorá jej odhalí niečo výnimočné o jej minulosti, niečo, čo ju robí jedinečnou a nesmierne cennou (napríklad v Pánovi prsteňov, Star Wars, Harry Potterovi). A táto otcovská postava zvyčajne obetuje svoj život z lásky k hlavnej postave.

Tento archetyp siroty, ktorá objavuje svoju skutočnú identitu, sa nachádza v Biblii. Dalo by sa dokonca povedať, že Sväté písmo je príbehom ľudstva, ktoré ostalo sirotou kvôli dedičnému hriechu a ktoré sa celé generácie márne pokúšalo vrátiť do Otcovho domu, až kým Ježiš neprišiel na zem a neobetoval svoj život, aby navždy otvoril bránu Božej lásky. S Kristom človek znovu nadobúda svoju skutočnú identitu: identitu syna, ktorého Boh bezpodmienečne miluje.

Toto však nie je koniec príbehu, ale začiatok nového a vzrušujúceho dobrodružstva. Boh nám zjavuje našu skutočnú identitu a ukazuje nám cestu skrze Krista. Hriech však naďalej zahmlieva naše oči pred tým, kým skutočne sme. Naše srdcia sužujú rany z minulosti a neusporiadané používanie slobody, čo nám sťažuje vnútorné prijatie pravdy o Božej láske. To sa odráža aj v mnohých fantasy príbehoch. Hlavná postava zistí, kto sú jej rodičia a aký je jej skutočný príbeh, ale v jej srdci sú aj bolestivé rany a traumy, ktorým sa musí postaviť čelom, prijať ich a nechať ich zahojiť s pomocou druhých. Tak môže prijať svoju skutočnú identitu a dosiahnuť svoj konečný osud.

Cnosť zbožnosti je cnosť, ktorá nám umožňuje vnútorne prijať pravdu o Božom synovstve v našom postoji a správaní. Človek je zbožný, keď sa správa s dôstojnosťou milovaného Božieho syna. Pre niektorých je to prirodzenejšie, pretože vyrastali v zjednotenej a milujúcej rodine a dostali pozitívny a pravdivý obraz Boha ako Otca. Môže sa však stať aj to, že obraz milujúceho Boha Otca bol zatienený, pretože ste v detstve dostali málo pozornosti a lásky, pretože ste žili v rozpadnutej rodine alebo pretože ste prežili životné okolnosti, ktoré poškodili vašu identitu.

Sestra Clare Crockettová (1982–2016) je príkladom človeka, ktorý si osvojil cnosť zbožnosti napriek zranenej identite. Narodila sa a vyrastala v Derry v Severnom Írsku, bola pokrstená v Katolíckej cirkvi, hoci k náboženstvu bola ľahostajná. Už od útleho veku sa vydala na sľubnú hereckú kariéru. Zároveň sa oddávala večierkom, chlapcom a alkoholu, až kým sa náhodou ocitla na duchovných cvičeniach na severe Španielska, kde zakrižovaný Kristus zaklopal na dvere jej srdca. Po dlhej vnútornej ceste objavila svoje povolanie k rehoľnému životu v komunite Hogar de la Madre. Zomrela v povesti svätosti vo veku 33 rokov pri zemetrasení v Playa Prieta (Ekvádor), kde v tom čase žila.

Sestra Clare mala milujúcich rodičov, ale ich nepoznanie Boha a jej hriešny život v nej zanechali zranenú identitu. Cestou pokusov a omylov skutočne spoznala Božiu otcovskú lásku a naučila sa klásť všetky svoje rany a hriešnosť k nohám Pána.

Postupne sa v jej duši, ktorá prechádzala procesom uzdravenia, zakoreňovala hlboká zbožnosť, o čom svedčia tieto slová z jej denníka:

Práve teraz rozjímam nad podobenstvom o márnotratnom synovi a veľmi mi to pomáha. Veľmi mi prospieva, keď kontemplujem Rembrandtov obraz, pretože sa úplne stotožňujem s tým synom, ktorý bol stratený, zlomený a prázdny – nielen v mojom minulom živote, ale niekedy aj teraz.

Často potrebujem pokľaknúť pred Otcom. Pravda je taká, že pokoj nachádzam len vtedy, keď sa opieram o Neho, keď pred Ním stojím so všetkými svojimi biedami a nechám Boha byť Bohom, ktorý ma bezpodmienečne miluje a odpúšťa mi. Nie vždy chápem Jeho lásku a milosrdenstvo, lebo tie moje sú také slabé a poškvrnené. Niekedy sa mi zdá, akoby som chcela Bohu dokázať, že moja temnota je príliš veľká na to, aby mohla byť prekonaná. Ale cítim, že Boh ma žiada, aby som Mu dôverovala, a keď to urobím, potom mám pokoj a slobodu.

Sestra Clare nám tak inšpiratívnym spôsobom ukazuje, že práve vaša krehkosť a obmedzenia môžu byť tou silou, vďaka ktorej môžete objaviť Otca. Práve cez rany vašej duše môže Božia láska vstúpiť a osvetliť vašu skutočnú identitu.

Ako sa prejavuje zbožnosť v každodennom živote? V pokoji a dôvere, s akými sa modlíme, v dôstojnosti, s akou sa zúčastňujeme na svätej Omši a iných liturgických sláveniach, v úcte, s akou kľačíme pred svätostánkom, v spôsobe, akým sa správame k ľuďom okolo nás... Ide o to, aby vedomie, že sme deťmi Všemohúceho Boha, preniklo celý náš život.

Prejavuje sa aj v pokání, ktoré ukazujeme, keď zhrešíme, a v túžbe, s akou pristupujeme k sviatosti spovede. Po celý život sa budeme musieť učiť žiť s našimi obmedzeniami a chybami. Zbožná duša to chápe a je si vedomá, že Boh to tiež berie do úvahy. Jej pády a obmedzenia jej neberú vnútorný pokoj, ale ju podnecujú, aby ešte viac prijala Božie milosrdenstvo a začala znova so silou, ktorá prichádza zhora.

Život môže byť zložitý. Niekedy sa v ňom objavujú výzvy, ktoré sa môžu zdať zdrvujúce a ťažko zvládnuteľné. Zažili to aj svätí ako Josemaría Escrivá. Mali však jedno tajomstvo: nikdy nepustili ruku našej matky Márie. Mária nás vždy vedie k Ježišovi. Ona vám vždy pomôže zažiť a prežiť nekonečnú lásku Otca so všetkou vašou krehkosťou:

„Matka! — Úpenlivo ju vzývaj. — Ona ťa počúva, vidí, že si možno v nebezpečenstve, a s milosťou svojho Syna ti ponúkne úkryt vo svojom náručí a nežnosť svojho objatia. A tam sa posilníš do ďalšieho boja“ (Cesta, bod 516).

Zhrnutie:

• Definícia: Cnosť zbožnosti je cnosť, ktorá nám umožňuje vnútorne prijať pravdu o Božom synovstve v našom postoji a správaní.

• Mladí svätí: Rany a zraniteľnosť sestry Clare Crockettovej ju sprevádzali aj po jej obrátení a ona sa naučila zakaždým ich prinášať Bohu v modlitbe, pričom dovolila, aby ju Jeho láska a milosrdenstvo uzdravili a osvetlili jej skutočnú identitu ako milovanej Božej dcéry.

• Knihy a filmy: Mnohé fantasy romány predstavujú hlavnú postavu, ktorá nepozná pravdu o svojej minulosti a musí objaviť svoju skutočnú identitu. Toto objavenie nie je koncom príbehu, ale začiatkom nového a vzrušujúceho dobrodružstva.

• Od svätého Josemaríu: „Ak sa pred Bohom staneš dieťaťom, zjednotíš sa s tvojím Bohom Otcom a tvojou Matkou Svätou Máriou. Ani svätý Jozef a tvoj anjel strážny ťa neopustia, keď ťa uvidia ako dieťa. — Ver, rob, čo je v tvojich silách, kajaj sa a miluj a oni už pridajú, čo ti bude chýbať“ (Vyhňa, bod 598).

Praktické rady:

1. Zverte svoju krehkosť a svoje obmedzenia Bohu v modlitbe a vo sviatosti spovede. Boh vás miluje a jeho svetlo môže vstúpiť do vašej duše práve cez vaše rany.

2. Dôstojnosť, s akou sa zúčastňujete na Omši, kľačíte pred svätostánkom alebo sa zapájate do liturgie, vyjadruje a prehlbuje vaše vedomie, že stojíte pred svojím Otcom.

3. Pokoj je znakom zbožnosti: modliť sa v pokoji, reagovať na ťažkosti, znova vstať, keď človek spadne...

4. Keď sa život skomplikuje alebo sa cítite preťažení výzvami, ktorým čelíte, Mária vám pomáha zažiť nekonečnú lásku Boha Otca.