Odvaha bola vždy súčasťou kresťanského svedectva. V mojej krajine si pripomíname mučeníkov z Anglicka a Walesu – 242 blahoslavených, 42 svätých mužov a žien, kňazov i laikov, ako aj mnoho ďalších neznámych –, ktorí zostali verní Cirkvi a pravej Omši, keď sa panovníci tejto krajiny pokúsili presadiť Anglikánsku cirkev. Jedným z najväčších medzi nimi je svätý Tomáš More, lord kancelár, ktorý sa odvážil postaviť sa proti kráľovi a prišiel o hlavu. Jeho odvaha a dôvera v Boha boli také veľké, že aj so sekerou pri hlave dokázal povedať vtip. Keď sa mu brada, ktorá mu narástla počas pobytu vo väzení, zachytila v sekere, požiadal kata o chvíľku, aby ju oslobodil, lebo keďže mu narástla až po vynesení rozsudku, striktne vzaté si smrť nezaslúžila.

Mučeníci sa však nachádzajú v mnohých krajinách. Inšpiruje ma príklad mladých mučeníkov, ako sú svätí Ana Wang a Chi Zhuzi v Číne. Ana bola 14-ročné dievča, ktoré zahynulo počas Boxerského povstania, keď sa odmietla zriecť svojej viery. Odvážne odolávala hrozbám svojich mučiteľov a práve v okamihu, keď ju mali sťať, vyhlásila: „Brána neba je otvorená pre všetkých,“ a trikrát zopakovala meno Ježiša. Chi Zhuzi mal 18 rokov a pripravoval sa na krst, keď ho jednej noci na ceste zadržali a prinútili uctievať modly. Odmietol to urobiť a vyznal svoju vieru v Krista. Odrezali mu pravú ruku a mučili ho, ale svojej viery sa nezriekol. Naopak, predtým, ako ho zaživa stiahli z kože, bez strachu vyhlásil svojim únoscov:

"Každý kúsok môjho tela, každá kvapka mojej krvi vám povie, že som kresťan" (Svätý Chi Zhuzi)

Vieme však, že odvahu v týchto extrémnych situáciách budeme schopní preukázať len vtedy, ak ju prejavujeme aj v bežných situáciách každodenného života. Odvaha sa prejavuje v malých veciach: v snahe rýchlo vstať, keď zazvoní budík, v tom, že vykonáme prácu, aj keď sa nám do toho nechce, v tom, že zjeme to, čo nemáme radi, bez sťažovania sa, v tom, že bránime svoju vieru alebo morálne hodnoty a nezamlčíme zo strachu, a v mnohých ďalších prípadoch. Veľká odvaha spočíva aj v tom, že sa nesťažujeme, v sile prijať ťažké veci. Sťažovanie sa prezrádza morálnu slabosť.

Jednou z mojich obľúbených básní je brilantné – hoci rozsiahle – dielo anglického básnika z 19. storočia Gerarda Manleyho Hopkinsa (ktorý, mimochodom, tiež konvertoval na katolicizmus a neskôr sa stal jezuitským kňazom): „Ztroskotanie lode Deutschland“. Musím vás však varovať, že nejde o ľahké čítanie. Keď Robert Bridges, sám významný básnik a Hopkinsov veľký priateľ, túto báseň po prvýkrát dostal a prečítal, napísal Gerardovi, že „za nič na svete by tú báseň už nikdy neprečítal“. Hopkins mu odpovedal a prosil ho, aby si ju prečítal znova: ak nie kvôli peniazom, tak aspoň kvôli láske. Bridges tak urobil a časom to bol práve on – hoci až po Hopkinsovej smrti –, kto sa postaral o to, aby bola poézia jeho priateľa publikovaná, hoci vo svojom úvode k zbierke opísal túto ódu ako „veľkého draka skrčeného pri bráne“ Hopkinsovho diela.

Báseň opisuje skutočnú udalosť: stroskotanie lode, ktorá vyplávala z Nemecka a na palube mala päť mníšok. Všetky boli nútené odísť do exilu kvôli protikresťanskému prenasledovaniu, ktoré v tej dobe v tejto krajine panovalo. Mníšky zahynuli pri stroskotaní, ale predtým jedna z nich – „levica, ktorá sa vynorila uprostred kriku, / prorokyňa, ktorá sa vzpínala nad zmätkom“ – bola počutá, ako volá: „Ó, Kriste, Kriste, príď čoskoro.“ Hopkins vnímal stroskotanie lode ako metaforu zúfalého stavu Anglicka po tom, čo v 16. storočí odmietlo katolícku Cirkev. V porovnaní s odvahou mníšky vnímal Hopkins sám seba ako „jemný piesok / v presýpacích hodinách“ a cítil vlákna slabosti, ktoré ním prechádzali: bol pieskom, nie skalou. Hoci v skutočnosti, svojím spôsobom a napriek tomu, že trpel v exile a pocite opustenosti, Hopkins zostal verný svojmu kňazskému povolaniu až do konca, čím preukázal svoju vlastnú silu.
Pretože Boh vie, že sme takí slabí, udeľuje nám prostredníctvom Ducha Svätého nielen vliatu cnosť, ale aj dar sily (t. j. morálnu a duchovnú silu). Duch nám môže dať silu, o ktorej vieme, že presahuje našu vlastnú. Prefácia k Omši za mučeníkov chváli Boha slovami: „Slabým dávaš silu, aby ti vydávali svedectvo.“ Keď sa cítime slabí, môžeme sa obrátiť na Ducha v hľadaní sily, ktorá nám chýba. Ak budeme naďalej bojovať a nevzdáme sa, začínajúc znova toľkokrát, koľkokrát bude potrebné, Boh postupne premení našu slabosť na silu a Panna Mária nám vyprosí milosť, aby sme odvážne stáli po jej boku pod krížom.

Zhrnutie:

• Definícia: odvaha, nazývaná aj mravná sila, je schopnosť čeliť ťažkostiam, od extrémnych situácií až po drobné každodenné rozhodnutia.
• Mladí svätí: mučeníci nám ukazujú, že skutočná odvaha má svoje korene v Kristovi. Štrnásťročná svätá Ana Wang sa odmietla zriecť svojej viery, a to aj napriek mučeniu. Pred smrťou povedala: „Brána neba je otvorená pre všetkých.“
• Knihy a filmy: V diele „Potopenie lode Deutschland“ Gerard Manley Hopkins opisuje stroskotanie lode a výkrik mníšky čeliacej smrti: „Ó Kriste, Kriste, príď čoskoro.“ Jej hlas sa dvíha ako hlas levice v búrke a Hopkins považoval jej príklad odvahy a sily za ponižujúci. Cítila sa slabá ako piesok, nie silná ako skala, no napriek tomu zostala verná svojmu povolaniu. Svojím tichým spôsobom je aj to prejavom odvahy.
• Od svätého Josemaríu: „Chceš byť silný? — Najprv si uvedom, že si veľmi slabý; a potom dôveruj Kristovi, nášmu Otcovi, Bratovi, Učiteľovi, ktorý nás robí silnými a dáva nám prostriedky, aby sme zvíťazili: sviatosti. Pristupuj k nim!" (Vyhňa, bod 643).
• Praktické rady:
• Vnímaj hodnotu maličkostí, ako je vstávanie, keď sa ti nechce, alebo jedenie niečoho, čo nemáš rád.
• Obhajuj svoju vieru a svoje hodnoty.
• Odolaj nutkaniu sťažovať sa, čo môže byť prejavom zbabelosti.
• Pros Ducha Svätého o silu. Sila je dar a Boh ju udeľuje najmä vtedy, keď sa cítiš slabý.