„NA DRUHÝ DEŇ videl Ján Ježiša, ako k nemu prichádza“ (Jn 1, 29). Náš Pán ide v ústrety Krstiteľovi ako jeden z tisícov ľudí prichádzajúcich z celého sveta. „Ježiš Kristus, ktorý je sudcom hriešnikov, prichádza, aby sa dal pokrstiť medzi otrokmi“[1]. Pre celý ten zástup bol tesár z Nazareta len jedným z mnohých. Krstiteľov pohľad však v tomto pútnikovi objavil Božieho Syna a zdráhal sa ho pokrstiť. „To ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ (Mt 3, 14). Ježiš Kristus naliehal a Ján nakoniec musel ustúpiť.
„Len čo bol Ježiš pokrstený, vyšiel z vody, otvorili sa nebesia a on videl Božieho Ducha, ako zostupuje ako holubica a zostupuje na neho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 14). Svätý Ján Pavol II hovorí, že „Jánovo kázanie zavŕšilo dlhú prípravu, ktorá sa týkala celej Starej zmluvy a, možno povedať, celých ľudských dejín, ako o nich rozpráva Sväté písmo. Ján cítil veľkosť tohto rozhodujúceho okamihu, ktorý interpretoval ako začiatok nového stvorenia, v ktorom objavil prítomnosť Ducha, ktorý sa vznášal nad prvým stvorením (porov. Jn 1, 32; Gn 1, 2). Vedel a vyznával, že je len zvestovateľom, predchodcom a služobníkom toho, ktorý mal prísť, aby krstil Duchom Svätým“[2].
O niekoľko dní neskôr dostal Ján zvláštne vyslanectvo. „Pamätáte sa, - spýtal sa svätý Josemaría, - na tie scény, ktoré nám rozpráva evanjelium o kázaní Jána Krstiteľa? Aký to bol rozruch! Je to Kristus, je to Eliáš, je to prorok? Bol taký rozruch, že „Židia k nemu poslali kňazov a levitov z Jeruzalema, aby sa ho opýtali: Kto si?“ (Jn 1, 19). Na čo Ján odpovedal: „Ja krstím vodou; medzi vami je ten, ktorého nepoznáte, ten, ktorý prichádza po mne a ktorému nie som hoden rozviazať remienok sandálu“ (Jn 1, 26-27).
Pán sa nám zjavil aj vtedy, keď nám svetlom Ducha Svätého dal vidieť, že je po našom boku na ceste života. Potom nás podobne ako Ján požiadal, aby sme o ňom vydali svedectvo.
CELÝ SVOJ ŽIVOT strávil Krstiteľ v očakávaní, v snahe pripraviť svoje srdce a srdcia ostatných na príchod Vykupiteľa. Jeho hlas bol hlasom volajúcim na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky“ (Mt 3, 3). Dnes je Jánova radosť veľká, lebo Pán prišiel; teraz môže zvolať: „Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja“ (Jn 1, 30). Naša úloha sa veľmi nelíši od úlohy Krstiteľa: „Koľkokrát by sa dali povedať (...) tie slová svätého evanjelia: Uprostred vás je ten, ktorého nepoznáte: Ježiš Kristus (Jn 1, 26). Bez okázalosti, s nadprirodzenou prirodzenosťou sa Kristus sprítomňuje vo vašom živote a vo vašich slovách, aby pritiahol k viere a láske tých, ktorí o Viere a Láske nevedia nič alebo len veľmi málo“[3].
Ján svedčí o Ježišovi; niekoľko dní predtým verejne vyhlásil, že nie je Mesiáš, že Kristus príde neskôr. Potom Ján v úzkom kruhu svojich učeníkov objavil, kde je Pán: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Bol to apoštolát od človeka k človeku, ktorý pripravil myseľ jeho poslucháčov na Božie volanie. Pri inej príležitosti naň Krstiteľ priamejším spôsobom poukázal Jánovi a Ondrejovi: „Na druhý deň bol Ján s dvoma svojimi učeníkmi a keď sa pozrel na Ježiša, ktorý prechádzal okolo, povedal: Toto je Boží Baránok. Obaja učeníci počuli jeho slová a nasledovali Ježiša“ (Jn 1, 35-37). Aké to bolo účinné! Krstiteľovo slovo zariadilo prvé dve povolania apoštolov. Neskôr Ondrej a Ján privedú ďalších.
Je ľahké pripomenúť niektoré slová svätého Josemaríu o apoštoláte kresťanov uprostred sveta: „Vás nepoznajú, ale v každom kúte zeme sú spolupracovníci a priatelia, ktorí objavujú Krista vo vašich bratoch, vo vás; a potom prinášajú Krista aj iným srdciam, iným inteligenciám. Vy ste Kristus, ktorý prechádza uprostred ulice; ale musíte šliapať tam, kde šliapal On“[4].
MNOHÍ SA HRNULI k Jordánu, aby počuli a prijali Jánov krst. Na perách proroka zazneli slová svetla pre všetkých a on ich všetkých pripravil na prijatie Pána. Mal však aj malú skupinu učeníkov, ktorých formoval v srdečnosti priameho rozhovoru. A práve z tejto skupiny vzišli prví Pánovi nasledovníci.
Každý z nás pozná mnoho ľudí a možno niekedy môže šíriť Kristovo posolstvo veľmi širokému publiku rôznymi prostriedkami. Na šírenie kresťanského posolstva je však obzvlášť vhodný apoštolát, ktorý svätý Josemaría nazval apoštolátom priateľstva a dôvery. Opísal ho takto: „Treba priblížiť duše k Bohu vhodným slovom, ktoré prebúdza horizonty apoštolátu; diskrétnou radou, ktorá pomáha pristupovať k problému kresťanským spôsobom; láskavým rozhovorom, ktorý učí, ako žiť lásku (...). Ale predovšetkým musíte upútať príkladom poctivosti svojho života, potvrdením - pokorným a zároveň odvážnym - kresťanského života medzi svojimi rovesníkmi, obyčajným, ale dôsledným spôsobom, prejavujúcim v našich skutkoch našu vieru: to bude s Božou pomocou dôvodom našej účinnosti“[5].
Kresťanský apoštolát je služba, šírenie dobra, priateľstvo; úprimný záujem o druhých, ktorý je podložený láskou a vedie nás k odovzdávaniu toho, čo napĺňa náš život radosťou. Laici sú osobitným spôsobom povolaní k „slobodnému a zodpovednému pôsobeniu v rámci svetských štruktúr a prinášajú tam kvas kresťanského posolstva“[6]. Panoráma je obrovská.
Môžeme zveriť pod materinskú ochranu Panny Márie tých ľudí, ktorí sú nám najbližší; prosíme ju, aby nám dala milosť potrebnú na oživenie našej horlivosti rozsievať Božie slovo prostredníctvom nášho priateľstva. „Zasievajte teda,“ povedal svätý Josemaría, „uisťujem vás v mene Majstra žatvy, že bude úroda“[7].
[1] Svätý Ján Zlatoústy, Homílie na Matúšovo evanjelium, 12, 1.
[2] Svätý Ján Pavol II, Audiencia, 11-VII-1990.
[3] Svätý Josemaría, List 15-VIII-1953, bod 11.
[4] Svätý Josemaría, Poznámky z rodinného stretnutia, 9-I-1969.
[5] Svätý Josemaría, List 24-III-1930, bod 11.
[6] Svätý Josemaría, Rozhovory, bod 59.
[7] Svätý Josemaría, List, 24-III-1939.