Evanjelium (Mk 16, 9-15)

Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili.

Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili.

Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im:

„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.

Komentár

V Markovom evanjeliu, ku ktorému nás dnes Cirkev pozýva, nás zaujme kontrast medzi neverou apoštolov v správu, ktorú dostali o Ježišovom zmŕtvychvstaní, a dôverou, ktorú im Pán prejavuje, keď im zveruje apoštolské poslanie: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“.

Tento nedostatok viery zo strany učeníkov Pán nechcel a vyčítal im „ich neveru a tvrdosť srdca“, ale nebol ani neprekonateľnou prekážkou, aby sa stali nástrojmi šírenia evanjelia po celom svete.

Ani tento nedostatok viery u Jedenástich nie je nový, ale Ježiš im vždy dáva ďalšiu šancu začať odznova a znovu im dôveruje.

Je dojímavé vidieť, ako Pán nielenže zabúda a dokonca odpúšťa tieto chyby, ale vkladá do ich rúk ešte väčšie poslanie: ohlasovať dielo spásy všetkým ľuďom.

Keď nás Ježiš pozýva, aby sme boli jeho apoštolmi - a nezabúdajme, že toto povolanie dostávajú všetci kresťania pri krste -, nesústreďuje sa na to, čo nemáme, alebo na to, v čom sme slabí, ale premieta nás do budúcnosti s nekonečnou dôverou v dielo, ktoré Duch Svätý vykonáva v každom z nás, ak sa budeme usilovať nechať ho pôsobiť v našom živote.

Kiež by sme aj my vedeli dôverovať ľuďom okolo nás a Kristovými očami videli všetok ten potenciál konať dobro, ktorý má každé Božie dieťa.