Môj manžel bol pokrstený v Katolíckej cirkvi už ako malé dieťa, ale ďalšie sviatosti nedostal. Aj keď sme ako rodina chodili do niekoľkých kostolov, moje deti ani ja sme pokrstení neboli.

Napriek tomu naša malá dcéra nám pomohla pokročiť ďalej. Už odmala sa prirodzene modlila a rada navštevovala farnosť. Nakoniec sa chcela dať pokrstiť. Pretože s tým nedala pokoj, môj manžel a ja sme si pomysleli, že nás asi Boh volá do Cirkvi, ktorú manžel pred mnohými rokmi opustil.

Všetci šiesti sme začali chodiť na katechizmus. Spočiatku som bola skeptická a trochu proti, ale s prekvapením som zistila, že vyučovanie a nedeľná omša boli niečím, na čo celá rodina s radosťou čakala.

Raz nám rozprával jeden učiteľ katechizmu, ako mu Pán zmenil jeho každodenný život: od tej chvíle, čo začal praktizovať svoju vieru, bolo síce všetko rovnaké, ale súčasne sa všetko zmenilo. Počas výučby nás upútala jeho zjavná zbožnosť k svätcovi menom Josemaría Escrivá. Moju pozornosť vzbudilo to, že tento kňaz nielenže uznával a oceňoval skutky evidentne svetské, ktoré konáme každý deň, ale že učí, aby sme sa na ne pozerali ako na príležitosť budovať Cirkev.

Som matka štyroch detí a preto sa musím každý deň riadne obracať, ale niekedy mám tiež pocit, že som neurobila nič užitočného, že som nijako neprispela spoločnosti. Preto sú mi útechou slová svätého Josemaríu: ,,svätosť nie je pre privilegovaných, ale všetky pozemské cesty, všetky stavy a profesie, všetky počestné práce môžu mať nadprirodzenú hodnotu. Všetci, muži či ženy, nech sa nachádzajú kdekoľvek, môžu dosiahnuť kresťanskú dokonalosť“.

Ako matka štyroch detí Cirkvi pomáham tým, že sa starám o svoje deti a slúžim rodine a túto svoju prácu robím, ako len najlepšie dokážem. A to ma každý deň posilňuje a povzbudzuje.

Rodina MacDonaldovcov, USA 2015