Opus Dei

Svojím krstom v Jordáne vychádza Ježiš v ústrety všetkým ľuďom a otvára im cestu k svojmu Otcovi. V prvý deň svojho verejného pôsobenia Pán odhaľuje spôsob, ktorým nás prichádza vykúpiť: prijímajúc naše hriechy a zdieľajúc Božiu lásku ku každému z nás.

16. októbra 1931 sa svätý Josemaría modlil v madridskej električke ponorený do starostí. Táto modlitba - prednesená na ulici - ho priviedla k tomu, aby mimoriadne hlboko pochopil, že je Božím dieťaťom. „Abba, Otče,“ modlil sa nahlas.

Uvažovanie o Božom synovstve tvorí základ celej spirituality Opus Dei. V tomto článku sa píše o Žalme 2 v živote svätého Josemaríu.

Komentár na piatok 17. týždňa v Cezročnom období. „Vari to nie je tesárov syn?“ V našej každodennej práci objavujeme, že sme Božími deťmi, povolanými odrážať Božiu lásku k iným ľuďom a k celému stvoreniu.

Komentár na sobotu 17. týždňa v Cezročnom období. „Kráľ sa zarmútil (...). A dal Jána vo väzení sťať“. Pravá láska, hlboká a plodná, je tá, ktorá je ochotná úplne sa darovať, stratiť svoj život za tých, ktorých miluje, na obranu Pravdy.

Komentár na sobotu po 4. veľkonočnej nedeli. „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“. Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla otvoriť naše srdcia, túžiť po Otcovom dome, žasnúť a radovať sa z daru byť skutočne Božími deťmi.

Komentár na utorok 13. týždňa v Cezročnom období. „Čo sa bojíte, vy, maloverní?!“ Pán nás žiada, aby sme vnútorne dozreli: aby sme sa z dieťaťa, ktoré sa sťažuje a hnevá, lebo sa mu zdá, že otec mu nevenuje pozornosť, stali dieťaťom, ktoré vždy dôveruje svojmu Otcovi.

Komentár na sobotu 14. týždňa v Cezročnom období. „Nebojte sa“. Tvárou v tvár možným obavám z toho, aby sme dali najavo svoju vieru, nás Ježiš učí, aby sme hľadali Otca ako Božie deti.

Komentár na stredu 15. týždňa v Cezročnom období. „Nikto nepozná Otca, iba Syn“. Jedným z najväčších darov, ktoré nám priniesol Ježiš Kristus, je skúsenosť nášho Božieho synovstva.

Komentár na nedeľu 16. týždňa v Cezročnom období (cyklus B). „Keď vystúpil, videl veľký zástup a bolo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera.“ Ježiš odpočíva tým, že je vnútorne dojatý a s radosťou hľadí na týchto mužov a ženy. Aj my si odpočinieme, keď dokážeme spolu s Kristom znovu objaviť zmysel našej práce a povinností, keď sme vnútorne dojatí pred druhými a s radosťou na nich hľadíme.