PÁN PRIPRAVUJE svojich učeníkov na prvú apoštolskú misiu. Dvanásti sa chystajú vyraziť do okolitých miest, aby zvestovali príchod Božieho kráľovstva. Najprv však z úst Ježiša počujú slová, ktoré na prvý pohľad vyvolávajú zmätok: predpovedá im, že skôr či neskôr budú čeliť nenávisti, prenasledovaniu a dokonca aj smrti. Pán pred nimi neskrýva ťažkosti, ktorými prejdú, hoci vie, že to medzi apoštolmi môže vyvolať určité pochybnosti či napätie. Preto pred odchodom dodáva: „Nebojte sa (...). Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10, 26.32).
Keď sa vydávame na dobrodružstvo, je normálne, že pociťujeme určitú úzkosť z prekážok, ktoré nás čakajú. V istom zmysle je to súčasťou našej prirodzenosti, ktorá nás varuje, keď sa chystáme preskúmať neznámu oblasť. Ježiš dobre vie, akí sme, a preto, keď neskôr pošle svojich učeníkov hlásať evanjelium po celom svete, povie im: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). To je dôvod, prečo sa apoštoli nenechajú paralyzovať strachom: vedia, že sa môžu kedykoľvek spoľahnúť na Ježišovu blízkosť a pomoc.
Prorok Jeremiáš prežil situáciu podobnú tej, ktorú ohlásil Pán. Prorok spomína, ako sa pred Bohom vyznáva z posmechov a ohováraní, ktoré na seba znáša, hoci najviac ho bolia útoky tých, ktorí sú mu najbližšie a ktorí čakajú na jeho zlyhanie: „Každý, kto mi bol priateľom, striehne na môj pád: Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom! Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina, nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu“ (Jer 20, 10–11).
JEDNOU Z ŤAŽKOSTÍ, s ktorými sa apoštoli stretnú, bude fyzické násilie. Ide o skutočnosť, ktorá je prítomná v živote Cirkvi už od prvých storočí a pretrváva aj dnes. Počet kresťanov, ktorí obetovali svoj život za evanjelium, je nespočetný: svojou smrťou svedčili o Kristovi, ktorý porazil zlo milosrdenstvom, a dosiahli večnú spásu. Preto Pán varuje: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10, 28).
Na niektorých miestach sveta prináša hlásanie Krista vážne problémy. Na iných – vďaka Bohu, na väčšine – to so sebou nenesie fyzické utrpenie, ale možno zažívame ťažkosti iného druhu. V takýchto prípadoch nás Pán povzbudzuje, aby sme nepripisovali príliš veľkú váhu pozemským istotám a aby sme s väčšou vierou vedeli oceniť to, čo je skutočne dôležité: nič nás nemôže odlúčiť od jeho lásky. „Jediný strach, ktorý by mal učeník mať, je strach zo straty tohto božského daru, blízkosti a priateľstva s Bohom, keď sa vzdá života podľa evanjelia a tým si privodí morálnu smrť, ktorá je dôsledkom hriechu“[1].
Táto istota, že najcennejším v našom živote je vzťah s Bohom, viedla svätého Josemáriu k tomu, aby napísal: „Božie dieťa sa nebojí ani života, ani smrti, pretože základom jeho duchovného života je vedomie Božieho detstva. Boh je môj Otec, vraví si, je tvorcom všetkého dobra, je Dobro samo. — Ale správame sa — ty a ja —naozaj ako Božie deti?“[2].
KAŽDÝ, KTO CHCE v tomto živote uskutočniť ušľachtilý ideál, narazí na ťažkosti. Mnohé z nich sú skutočne reálne, ale v mnohých prípadoch ich sami zväčšujeme svojou predstavivosťou. Kto z nás sa ešte nikdy nezačal trápiť a premýšľať nad problémom, ktorý sa ešte nestal a ani sa nestane? Predstavivosť vymýšľa prekážky, ktoré v mnohých prípadoch nie sú skutočné a tlačia nás do „krivolakých utrpení; ale v týchto utrpeniach nie je Kristus, lebo tam, kde je Pán, vládne pokoj a radosť“[3]. Sklon predvídať problémy, aby sme sa s nimi mohli vyrovnať, ak by sa vyskytli, nám bráni tešiť sa z reality, ktorú máme pred sebou. A to v nás môže vyvolať strach a neistotu, lebo sme v neustálom stave pohotovosti, aby sme sa vyhli nebezpečenstvám.
Ježiš nám navrhuje žiť zo dňa na deň: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (Mt 6, 34). Nejde o výzvu k lenivosti ani o naivné vyhlásenie, ktoré ignoruje prekážky, ale o zásadu plnú zdravého rozumu. Nezdá sa rozumné trápiť sa problémami, ktoré sa možno ani nestanú, keď každý deň prináša svoje vlastné výzvy, ktoré si vyžadujú našu pozornosť: dieťa, o ktoré sa treba v noci starať, pracovný projekt, ktorý sa len ťažko rozbieha, priateľ, ktorý prechádza ťažkým obdobím… Panna Mária nám pomôže žiť bez starostí, bez strachu, s vedomím, že sa môžeme kedykoľvek spoľahnúť na milosť jej Syna.
[1] František, Anjel Pána, 21-VI-2020.
[2] Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 987.
[3] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 77.