JEŽIŠ POČAS SVOJHO KÁZANIA používa podobenstvá, aby ilustroval niektoré aspekty svojho učenia. Pri jednej príležitosti vysvetlil Božie kráľovstvo pomocou troch obrazov: dobré zrno, ktoré je zasiate vedľa kúkoľa, malé horčičné zrno, z ktorého vyrastie mohutný strom, a kvas, ktorý nechá cesto vykysnúť (porov. Mt 13, 31–33). Tieto tri príklady spája spoločný proces: rast. Dobré semeno a kúkoľ rastú spolu, až kým ich pri žatve neoddelia; horčičné zrnko vyrastie do veľkého stromu, na ktorom hniezdia vtáky nebeské; trocha kvasu v múke spôsobuje, že cesto nakysne.
Božie kráľovstvo sa teda vyznačuje svojou dynamikou, tým, že je neustále v pohybe. Nie je to statická skutočnosť: je predurčené rásť každý deň a za každých historických okolností. Božie kráľovstvo rastie predovšetkým vtedy, keď človek ponechá priestor Božej iniciatíve, keď sa to semeno môže naplno rozvinúť, najmä v našom vnútri. Ako dobrý záhradník sa Pán stará o pôdu, ktorou je každý z nás, vie čakať, „s trpezlivosťou a milosrdenstvom hľadí na pole života každého človeka: vidí oveľa lepšie ako my nečistotu a zlo, ale vidí aj výhonky dobra a s dôverou čaká, kým dozrejú“[1].
Ježiš nám dáva najavo, že „v nás bolo zasiate niečo malé a skryté, čo však má životnú silu, ktorú nemožno potlačiť. Napriek všetkým prekážkam sa semienko rozvinie a plod dozrie“[2]. Je to utešujúca skutočnosť: ak nebránime rastu Boha v nás, jeho kráľovstvo rastie v našom srdci, často bez toho, aby sme si to príliš jasne uvedomovali.
V PRVOM Z PODOBENSTIEV rastú na poli súčasne dobré zrno pšenice aj zlé zrno kúkoľa. Keď sa Ho učeníci opýtajú na význam tohto obrazu, Ježiš im vysvetľuje: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol“ (Mt 13, 37–39). Týmto spôsobom objasňuje, že hoci je zlo prítomné vo svete, nepochádza od Boha.
Pán ukazuje, že kúkoľ koexistuje s dobrým semenom až do konca žatvy. „Nie je možné si predstaviť ľudské dejiny bez kúkoľa; to znamená, ako hovorí sám Ježiš, nie je možné kúkoľ úplne vykoreniť, lebo je zmiešaný s tým dobrým“[3]. A túto skutočnosť vnímame mimo seba, ale predovšetkým ju prežívame vo vlastnom srdci, kde spolu existujú autentické túžby po svätosti aj zlé sklony. Máme rovnakú skúsenosť, ktorá spôsobovala toľko bolesti svätému Pavlovi, keď si uvedomil, že v ňom prebýva hriech: „Nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím“ (Rim 7, 15).
Nemôžeme sa čudovať ani strácať nádej, keď v našom srdci cítime kúkoľ: závisť, žiarlivosť, nešľachetné túžby... V tomto zmysle svätý Josemaría hovoril: „Nezarmucujte sa, ak vás v tých najkrajších okamihoch vášho života prepadne pokušenie – ktoré možno zameníte za prijatú túžbu, hoci ňou nie je – najväčších ohavností, aké si len možno predstaviť. Obráťte sa na Pánovo milosrdenstvo, spoliehajúc sa na príhovor jeho Matky a našej Matky, a všetko sa napraví. Potom sa zasmejte: Boh sa ku mne správa ako k svätému! Na tom vôbec nezáleží: presvedčte sa, že v každom okamihu sa môže prebudiť ten starý človek, ktorého všetci nosíme v sebe. Buďte spokojní a bojujte ako vždy!“[4].
PODOBENSTVO O PŠENICI A KÚKOLI v istom zmysle vystihuje tajomstvo ľudských dejín: nachádza sa v ňom tak Božie pôsobenie, ako aj sloboda človeka, keď je využitá na hriech. Svojimi činmi môžeme prispieť k rastu semena Božieho kráľovstva, ale môžeme tiež nechať rásť kúkoľ. A ten nie je vopred vytrhnutý z poľa, lebo Pán nám zanechal úplnú slobodu. Nestvoril nás tak, aby sme boli predurčení k tomu, že budeme živiť iba dobré semeno, ani neobkolesil pole vysokými múrmi, aby ho chránil: nechal ho odkryté, aby mohlo rásť bez obmedzení, hoci vedel, že niekto by mohol dočasne poškodiť určitú časť úrody.
Na poli nášho srdca dobré semeno žije vedľa semena buriny. V slobode nášho srdca sa rozhoduje, či kúkoľ udusí pšenicu, alebo či pšenica zvíťazí nad kúkoľom. Niekedy však nie je jednoduché urobiť toto rozlíšenie, lebo dobro a zlo sú prepletené. Je čas rozhodnúť sa, že chceme byť dobrým zrnom, „všetkými silami, a potom sa odvrátiť od zlého a od jeho pokušení“[5]. Skutočne šťastní budeme len vtedy, ak prijmeme dobré semeno a využijeme slobodu na to, aby sme milovali Boha a druhých. Pri rozlišovaní, ako byť dobrým zrnom, môže byť dobrým kritériom vždy zvoliť si službu.
„Kto pri skúmaní svojho svedomia zistí, že je kúkoľom,“ písal svätý Augustín, „nech sa nebojí zmeniť sa. Ešte neprišiel čas na kosenie, ešte nie je čas žatvy; nebuď dnes tým, čím si bol včera, ani nebuď zajtra tým, čím si dnes“[6]. Panna Mária, naša nádej, nás bude podporovať v tomto boji, aby sme nechali dobré semeno rásť, aby si podmanilo naše srdcia a srdcia tých, ktorí nás obklopujú.
[1] František, Anjel Pána, 20-VII-2014.
[2] Benedikt XVI, Anjel Pána, 17-VII-2011.
[3] Svätý Ján Pavol II, Homília, 19-VII-1987.
[4] Svätý Josemaría, En diálogo con el Señor, “El talento de hablar”.
[5] František, Audiencia, 23-VII-2017.
[6] Svätý Augustín, Reč 73, A.