Evanjelium (Jn 14, 1-6)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“
Tomáš mu povedal:
„Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“
Ježiš mu odpovedal:
„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“
Komentár
„Nech sa vám srdce nevzrušuje“. Keď Ježiš krátko pred svojím zatknutím povedal apoštolom tieto slová, presne vedel, čo prinesú nadchádzajúce hodiny a dni a akú neistotu to bude pre učeníkov znamenať. Ježiš žiadal apoštolov, aby mu verili, a prostredníctvom inšpirovaného textu žiada aj nás, aby sme mali túto hlbokú dôveru. Dôvera v nášho Pána je skutočným liekom na obavy a úzkosť.
Ježiš pokračuje: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“. Zjavne má na mysli Nebo a dodáva slová, ktoré by nás mali povzbudiť: „Ja som vám pripravil miesto“. Pre každého z nás je určené miesto. Nie je to upokojujúca myšlienka, že to miesto už je, ak len vložíme svoju dôveru v neho a budeme nasledovať jeho cesty?
Veď práve to hovorí Ježiš: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“. Všetci sme na jednej ceste, na ceste života. Existuje mnoho obchádzok a mnoho bočných uličiek. Nesmieme sa však pomýliť ani stratiť, pretože sám Ježiš je tou pravou cestou, ktorá vedie k Otcovi a k večnému životu.
Keďže sám Ježiš je cestou, dosiahneme cieľ, ak na nej zostaneme a budeme napredovať, čo znamená, že sa skutočne stotožníme s učením a spôsobom života, ktorý náš Pán stanovuje pre svojich nasledovníkov. Prví kresťania boli skutočne známi ako „nasledovníci Cesty“ (porov. Sk 9, 2; 19, 23; 24, 14 a 22).
Ako píše svätý Tomáš Akvinský: „Ak hľadáš, ktorou cestou ísť, vezmi do seba Krista, lebo on je cesta (...) Lepšie je kráčať po ceste, aj keby to malo byť s krížom, ako rýchlo z cesty zísť. Lebo ten, kto na ceste kríva, aj keď prejde len kúsok, prichádza bližšie k cieľu“ (svätý Tomáš Akvinský, Komentár k Jánovmu evanjeliu, kapitola 14, lekcia 2). Vždy, keď sa snažíme napodobňovať nášho Pána, berieme si ho za svoju cestu.
Navyše, keď ideme k Otcovi, posiela nám Ducha Svätého, ktorý zostáva s nami a vedie nás až do dňa, keď pôjdeme tam, kam šiel on, a pripojíme sa k nemu v Otcovom dome.