Evanjelium (Mt 1, 18-23)
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.
Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal:
„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka:
„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
Komentár
Príchod nového človeka na svet je vždy znamením nádeje. Rodičia – a vo všeobecnosti celá rodina – zvyčajne snívajú o tom, ako sa bude vyvíjať život ich dieťaťa, aké talenty mu Boh dal, ako sa bude v priebehu rokov utvárať jeho príbeh. Je teda ľahké si predstaviť, ako aj narodenie presvätej Márie naplnilo nádejou srdcia svätého Joachima a svätej Anny a ako si robili plány do budúcnosti pre svoju dcéru. V živote Panny Márie sa však objavila novota, ktorá ďaleko presahuje to, čo títo svätí mohli tušiť. Novota, ktorá prekvapila Pannu Máriu v okamihu Zvestovania (porov. Lukáš 1, 29) a ktorá vyvolala úžas u svätého Jozefa, ako vidíme v evanjeliu dnešnej Omše.
Panna Mária sa narodila, aby naplnila Božie sľuby dané jeho ľudu: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (v. 23). Tieto sľuby sa však napĺňajú neočakávaným spôsobom, lebo Ona počne a zároveň si zachová dar panenstva. Duch Svätý koná v živote svätej Márie niečo veľkolepé, robí z nej Matku Božiu, a tak sa stáva znamením nádeje nielen pre izraelský národ, ale pre všetkých ľudí.
Život Panny Márie je veľkým darom pre ľudstvo. Hovorí nám o tom, ako Pán odpovedá na naše najhlbšie túžby, a zároveň ich zasadzuje do nového horizontu. Veľká musela byť radosť svätého Jozefa, keď mu anjel povedal, aby prijal Pannu Máriu: bolo to niečo, čo si určite z celého srdca želal, ale čo bol ochotný vzdať sa, lebo si myslel, že tak sa viac prispôsobí Božiemu plánu (v. 18–19). Svätý Jozef však dostal niečo ešte väčšie, než o čom sníval, lebo jeho manželstvo so svätou Máriou sa stalo súčasťou plánu spásy. Vydal sa na božské dobrodružstvo, v ktorom popri mnohých radostiach nechýbali ani prekážky: narodenie v maštali, Herodesovo prenasledovanie, nutnosť začínať svoju prácu na nových miestach…
Rovnako ako svätý Jozef, aj my sme povolaní vpustiť Pannu Máriu do svojho života a otvoriť sa novej nádeji, ktorá presahuje naše sny a nikdy nesklame.
