Evanjelium (Jn 1, 45-51)
Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu:
„Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“
Natanael mu vravel:
„Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“
Filip mu odpovedal:
„Poď a uvidíš!“
Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom:
„Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“
Natanael sa ho opýtal:
„Odkiaľ ma poznáš?“
Ježiš mu vravel:
„Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“
Natanael mu povedal:
„Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“
Ježiš mu odvetil:
„Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“
Potom mu povedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“
Komentár
Medzi prvými Ježišovými učeníkmi, ako nám hovorí svätý Ján, bolo niekoľko priateľov a bratov, ktorých si Majster zavolal osobne. Ondrej ho predstavuje svojmu bratovi Petrovi a Filip mu privádza Natanaela, tradične stotožňovaného s apoštolom Bartolomejom.
V sympatickej výmene slov sa Filipovi pred Natanaelom, skeptickým voči možnosti, že Mesiáš pochádza z takého zapadnutého mestečka, akým je Nazaret, podarí dohodnúť stretnutie s Ježišom.
Filipovo naliehanie: „Poď a uvidíš“, ktoré má zmysel len v perspektíve priateľstva a vzájomnej dôvery, vedie k obráteniu nového učeníka.
Podobne ako Natanael, aj my všetci potrebujeme živú skúsenosť s Ježišom. Hoci kresťanský život sa zvyčajne začína ohlasovaním, ktoré k nám prichádza prostredníctvom jedného alebo viacerých svedkov, je dôležité, aby sme včas nadviazali osobný vzťah s Ježišom.
Natanaelova úprimnosť vedie Pána k tomu, aby nahlas chválil tohto muža, „v ktorom nie je dvojtvárnosť“, a otvára dialóg, ktorý si nakoniec získa srdce nového učeníka.
Ježiš pozná Natanaelov dôverný život, možno modlitbu adresovanú Bohu pod figovníkom. Pobyt pod figovníkom pripomína výraz, ktorý sa viackrát nachádza v Starom zákone na označenie situácie pokoja: „Každý sedel pod svojím viničom a pod svojím figovníkom. A nikto ich nevyrušoval“ (1 Mak 14, 12).
Nevieme, aký život žil Natanael pred týmto životne dôležitým povolaním. Môžeme si predstaviť, ako to vidíme z jeho úprimného a trochu rozčarovaného postoja, že na toto stretnutie čakal, ale nevyhľadával ho s dostatočným nadšením.
Bartolomejovo volanie nám pripomína slobodu Boha, ktorý prekvapuje naše očakávania tým, že sa zjavuje práve tam, kde sme ho nečakali, niekedy v našom pokoji, pod figovníkom. Ak sa necháme dobyť Ježišom, prídeme k tomu, aby sme videli „väčšie veci“ v našom živote a v živote druhých.