Opus Dei

Duch Svätý nezostal uzavretý vo Večeradle. Vyšiel von. A spolu s ním aj Filip. Jeho najznámejší príbeh sa neodohral v chráme ani pred davom ľudí: odohral sa na opustenej ceste, pred neznámym človekom. Niekedy to všetko začína práve takto.

Ako Ježiš s Natanaelom, aj my chceme sprevádzať tých, ktorí sú ďaleko a možno aj sami. Naša modlitba, obetovanie bolesti, ktorú v nás vyvoláva vzdialenosť, a „fantázia lásky“ môžu naplniť radosťou a pokojom srdcia tých, ktorých milujeme.

Je čas zmeniť pohľad — prejsť od nostalgie k odvahe, od viery v obrannom postoji k viere, ktorá s dôverou ponúka víziu sveta a života. 18. kapitola zo série „Boj, blízkosť, poslanie“.

Priateľstvo, ktoré ponúka kresťan ľuďom vo svojom okolí, bolo vždy dôvodom k obdivu. S postupujúcim časom sa objavujú stále nové dejiská a nové výzvy.

Priateľstvo medzi ľuďmi povolanými k rovnakému poslaniu umožňuje, aby bolo vždy cestou naplnenou šťastím.

Nechať sa druhými milovať je spôsob, ako dať Bohu vo svojom živote priestor. Ježiš tak robil do posledných chvíľ na zemi.

V 70. rokoch zažil Salvatore, ktorý sa práve vtedy stretol so sv. Josemaríom, dobrodružstvo hodné špionážneho románu.

„Chcem v živote robiť veľké veci,“ povedal Fernando, študent medicíny, svojmu kamarátovi. „Tak v tom prípade pomáhaj druhým,“ odpovedal mu. A tam to všetko začalo. „Priateľstvo je láska, ktorá tu bude vždy, keď to tvoj priateľ bude potrebovať.“ Priateľstvo – epizóda z brazílskej série CESTY.

Pastiersky list Mons. Fernanda Ocáriza o priateľstve. „Ak chceme s niekým nadviazať skutočné priateľstvo, musíme v sebe rozvinúť schopnosť hľadieť na neho s láskou, pozerať na neho očami Krista.“

Komentár na piatok 7. týždňa v Cezročnom období. „Čo Boh spojil, nech nikto nerozlučuje“. Láska je rozhodnutie, ktoré sa potvrdzuje každý deň, každý okamih, pričom si vyberáme dobro druhého ako najcennejší poklad.