Evanjelium (Mt 18, 21-35)

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu:

„Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

Ježiš mu odpovedal:

„Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ,Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ,Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ,Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ,Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Komentár

Petrova otázka sa týka náročnej témy, ktorá sa dotýka nás všetkých: potreby odpúšťať. Táto otázka sa často vynára v súvislosti s nevyhnutnými trenicami každodenného života v rodinnom prostredí, medzi priateľmi alebo v pracovných vzťahoch. Nie je nezvyčajné, že sa cítime ukrivdení, keď si myslíme, že nás niekto urazil, pohŕdal nami alebo nám ublížil, a to nie raz, ale opakovane. Odpúšťať je ťažké. Preto sa nám Petrova otázka zdá rozumná: Musím vždy odpúšťať?

Benedikt XVI. vyzýva k zamysleniu sa nad tým, čo odpustenie znamená. „Urážka,“ hovorí, „je skutočnosť, objektívna sila, ktorá spôsobila škodu, ktorú treba napraviť. Preto musí byť odpustenie niečím viac než len ignorovaním alebo snahou zabudnúť. Urážka musí byť napravená, odškodnená a tým prekonaná. Odpustenie niečo stojí, predovšetkým tomu, kto odpúšťa: musí vo svojom vnútri prekonať utrpenú krivdu, musí ju akoby vo svojom vnútri vypáliť a tým sa sám obnoviť, aby tento proces premeny, vnútorného očistenia, zasiahol aj druhého, vinníka, a tak obaja, keď do hĺbky pretrpia zlo a prekonajú ho, vyjdú z toho obnovení. V tomto bode sa stretávame s tajomstvom Kristovho kríža“ (Ježiš Nazaretský I).

V skutočnosti nie sú ťažkosti, s ktorými sa stretávame pri odpúšťaní, až také veľké v porovnaní s tým, čo urobil Ježiš Kristus pre každého z nás. V tomto podobenstve je veľmi dobre vyjadrený kontrast medzi malicherným postojom ľudí, ktorí odpúšťajú vypočítavo, a nekonečným Božím milosrdenstvom. Jeden talent sa rovnal šiestim tisícom denárov a jeden denár bol denný zárobok robotníka. Desať tisíc talentov je astronomická suma, ktorá nám dáva predstavu o nesmiernej hodnote odpustenia, ktoré dostávame od Boha.

Svätý Josemaría nám dáva na vedomie, že „situácia sluhu, ktorý dlžil desať tisíc talentov dobre odráža naše postavenie pred Bohom. Ani my nemáme čím splatiť nesmierny dlh za toľko dobra, ktoré nám Boh preukazuje a ešte ho svojimi osobnými hriechmi zväčšujeme. A hoci by sme s nimi aj statočne bojovali, nepodarí sa nám spravodlivo vrátiť všetko, čo nám Pán odpustil. No čo nezmôže ľudská spravodlivosť, vrchovate nahradí Božie milosrdenstvo. Áno, Boh sa môže zľutovať a náš dlh nám odpustiť, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky (Ž 105, 1)“ (Boží priatelia, bod 168).

Ako by sme pri takej veľkorysosti, ktorú nám preukazuje Boh, nemohli odpustiť druhým? „Preto nech spôsobom nášho správania nepripomíname žiadne urážky, ktorých sa nám dostalo, žiadne poníženie, ktorému sme boli vystavení — kvôli nespravodlivosti, nezdvorilostiam a hrubostiam, ku ktorým dochádzalo — pretože sa nehodí, aby Božie dieťa držalo v ruke pripravený zoznam krívd. Nemôžeme zabudnúť na Kristov príklad“ (Boží priatelia, bod 309). Len s pohľadom upretým na Ježiša sa môžeme vzdať akejkoľvek zášti a udržať si srdce zdravé a čisté od akejkoľvek nepriateľskosti.

Keď na nás príde pokušenie neodpustiť, spomeňme si na slová milosrdného Pána adresované tomu nemilosrdnému sluhovi: „Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ (v. 32–33). Keď zažijeme radosť, pokoj a vnútornú vyrovnanosť, ktoré prichádzajú s odpustením, môžeme sa s Božou pomocou otvoriť možnosti odpustiť.