Evanjelium (Mt 21, 33-46)

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu:

„Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ,To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“

Odpovedali mu:

„Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“

Ježiš im povedal:

„Nikdy ste nečítali v Písme:

,Kameň, čo stavitelia zavrhli,

stal sa kameňom uholným.

To sa stalo na pokyn Pána;

vec v našich očiach obdivuhodná‘?

Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“

Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

Komentár

Ako sa blíži koniec Ježišovho pozemského života, reči v Evanjeliu podľa svätého Matúša nadobúdajú čoraz viac eschatologický tón, to znamená, že sa týkajú konečného určenia všetkých vecí – či už ide o osud Ježišových súčasníkov, alebo o všeobecný konečný osud. Teraz, keď sa aj náš liturgický kalendár blíži ku koncu – do dokončenia obvyklých 33 týždňov zostáva už len niekoľko týždňov –, slová Majstra znejú obzvlášť aktuálne.

Sám Ježiš nás povzbudzuje, aby sme pozorne počúvali jeho podobenstvo: majiteľ pozemku vysadil vinicu a starostlivo ju pripravil, aby prinášala ovocie: „Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu“ (v. 33). Majiteľ prenajal vinicu vinohradníkom; tým ich tak zapojil do svojej prosperity a zároveň sa spoliehal na ich osobné úsilie, aby vinica priniesla ovocie.

Vinohradníci však nielenže zanedbali svoju povinnosť, ale navyše pohŕdali a dokonca zabili sluhov, ktorých poslal majiteľ, aby si vyžiadali úrodu z vinice, do ktorej vložil toľko starostlivosti. Ešte odpudzujúcejšie bolo ich správanie, keď zabili majiteľovho syna, keď im ho poslal. Je zrejmé, že tí vinohradníci z podobenstva konali nespravodlivo. Každý by povedal, že boli „zlí“ (v. 41), ako ich nazvali samotní Ježišovi poslucháči.

Týmto podobenstvom, ktoré je na prvý pohľad tak jasné a dramatické, Ježiš kontrastne odsudzuje postoj vodcov ľudu, ktorí pohŕdali a zabili prorokov, ktorých im poslal Boh; a predovšetkým vopred odsudzuje odmietnutie, ktoré mali prejaviť voči samotnému Božiemu Synovi, ktorého vyženú z Jeruzalema a zabijú, tak ako to urobili vinári so synom majiteľa vinice.

V širšom zmysle toto podobenstvo odsudzuje nielen správanie Ježišových súčasníkov, ale aj ľahostajný a dokonca nepriateľský postoj, ktorý my ľudia môžeme prejavovať voči Božiemu konaniu – Bohu, ktorý je vždy starostlivý a má záujem o naše dobro a ktorý posiela ľudí, ktorí nám môžu pomôcť prinášať ovocie, ale ktorých možno odmietame, lebo nám prekážajú. Božia dobrota, ktorá nám ponúka svoju milosť a starostlivosť, tak ako ju prejavuje majiteľ vinice v podobenstve voči svojej vinici a ako ju prejavoval Boh voči Izraelu, vyžaduje od nás dobrú vôľu prinášať ovocie cnosti a svätosti; využívať milosť a neodmietať toho, kto od nás žiada toto ovocie.

Na druhej strane, hoci má podobenstvo tragický nádych, Ježišove slová ponúkajú aj posolstvo nádeje. Ako vysvetlil pápež František, hoci majiteľ vinice mal právo na pomstu, rovnako ako Boh mohol pomstiť svojho ukrižovaného Syna, „Božie sklamanie z bezbožného správania ľudí však nie je posledným slovom. Tu spočíva veľká novota kresťanstva: Boh, ktorý aj keď je sklamaný našimi chybami a hriechmi, nedrží sa svojho slova, nezastaví sa a predovšetkým sa nemstí!“ (Anjel Pána, 8-X-2017).

„Bratia a sestry,“ pokračoval pápež, „Boh sa nemstí! Boh miluje, nemstí sa, čaká na nás, aby nám odpustil, aby nás objal. Prostredníctvom zavrhnutých kameňov – a Kristus je prvým kameňom, ktorý stavitelia zavrhli – prostredníctvom situácií slabosti a hriechu Boh naďalej rozlieva ‚nové víno‘ zo svojej vinice, teda milosrdenstvo: toto je nové víno z vinice Pánovej: milosrdenstvo. Existuje len jedna prekážka voči vytrvalej a nežnej Božej vôli: naša arogancia a naša namyslenosť, ktorá sa niekedy mení na násilie! Voči týmto postojom a tam, kde neprinášajú ovocie, si Božie slovo zachováva všetku svoju silu pokarhania a varovania: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu“ (v. 43)“ (Anjel Pána, 8-X-2017).