Evanjelium (Mt 9, 9-13)

Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu:

„Poď za mnou!“

On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom:

„Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

On to začul a povedal:

„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ,Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Komentár

Krok za krokom napĺňa Ježiš Otcovu vôľu, aby ustanovil nebeské kráľovstvo. Spolieha sa na ľudí a niektorým z nich zveruje osobitné poslanie, ako napríklad apoštolom, ktorých ustanovuje za základ Cirkvi.

Medzi nimi je aj Matúš. Keď nastane deň, ktorý Boh určil od vekov, Ježiš prechádza okolo a pozrie sa na neho. Nie je to len taký obyčajný prechod ani pohľad. Matúšovo vyvolenie je od vekov a Ježišov pohľad má svetlo povolania.

To isté sa deje so všetkými ľuďmi: Boh nás od vekov vyvolil, aby sme boli svätí; jeho povolanie nás zastihuje na konkrétnej ceste a v presnom okamihu nášho života.

Vyvolenie aj povolanie sú zadarmo. Záleží na nás, v plnej slobode, ako na ne odpovieme. Matúšova odpoveď bola okamžitá: „Vstal a išiel za ním.“ Práve to je Božou vôľou, aby sme na jeho povolanie odpovedali veľkoryso a pohotovo.

Ak sme v modlitbe ochotní načúvať tomu, čo od nás Boh žiada, odpoveď je ľahká.

Matúš, hneď ako prijal povolanie, pozval Ho do svojho domu. V tomto pozvaní máme príklad významu povolania. Ježiš volá, aby nás pozval do svojho priateľstva, aby sme žili v jeho blízkosti.

Spolu s Matúšom sa v jeho dome zhromaždilo mnoho mýtnikov a hriešnikov. Farizeji začali kritizovať. Ježiš však hlása milosrdenstvo: „Milosrdenstvo chcem, nie obetu.“

Ježiš si nás vyberá a volá nás bez akýchkoľvek podmienok. Aj keď sme hriešnici, volá nás, aby sme boli jeho priateľmi. Robí tak prostredníctvom svojho milosrdenstva a odpustenia, ktoré nám ponúka jeho otvorené srdce.