„Zvestovanie Pána.“

Akú lásku len vzbudzuje scéna Zvestovania. – Mária – koľkokrát sme už o tom rozjímali! – je ponorená do modlitby…, všetkých svojich päť zmyslov a všetky mohutnosti vkladá do rozhovoru s Bohom. V modlitbe poznáva Božiu vôľu; a s modlitbou ju premieňa na vlastný život: nezabúdaj na príklad Panny Márie! (Brázda, 481)

Priateľ môj, nezabúdaj, že sme deti. Žena s ľúbezným menom Mária je pohrúžená do modlitby. Ty môžeš byť v tomto dome tým, čím chceš: priateľom, služobníkom, zvedavcom, susedom... Ja sa tu neodvažujem byť absolútne ničím. Skryjem sa za teba a s úžasom pozorujem scénu: Archanjel zvestuje svoje posolstvo... „Quomodo fiet istud, quoniam virum non cognosco?“ - Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?

Hlas našej Matky mi ako protiklad pripomína všetku nečistotu ľudí... aj moju.

Ako teraz nenávidím všetku túto biednu pozemskú úbohosť!... Aké predsavzatia!

„Fiat mihi secundum verbum tuum. - Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Pri čarovnom znení tejto panenskej odpovede sa Slovo stalo telom.

Prvý desiatok sa blíži ku koncu... ešte mi ostáva čas povedať môjmu Bohu skôr ako každý iný smrteľník: Ježiš, milujem Ťa. (Svätý Ruženec, radostné tajomstvá)