Aký rešpekt, akú úctu, akú lásku by sme mali pociťovať ku každej duši, keď si pomyslíme, že Boh ju miluje ako niečo svoje! (Vyhňa, 34)
Pri zdanlivej neplodnosti apoštolátu na teba začnú doliehať prvé príznaky záplavy skleslosti, ktorým tvoja viera pevne odoláva... – Uvedomuješ si však, že potrebuješ viac pokornej, živej a činorodej viery. – Ty, ktorý si želáš zdravie duší, volaj ako ten otec chlapca posadnutého diablom: ,,Domine, adiuva incredulitatem meam!" Pane, pomôž mojej nevere! – Nepochybuj: ten zázrak sa zopakuje. (Vyhňa, 257)