Pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi som chodieval do jednej charitnej jedálne pre žobrákov, ktorí za deň nezjedli nič iné okrem toho, čo im tu dali. Bola to veľká miestnosť, o ktorú sa starala skupinka dobročinných dám. Po prvom rozdelení jedla si prichádzali vziať zvyšky ešte ďalší žobráci a medzi ľuďmi v onej skupine moju pozornosť upútal jeden z nich: Bol majiteľom plechovej lyžice! Vždy ju opatrne vytiahol z vrecka, žiadostivo, pôžitkársky sa na ňu zahľadel, a keď dojedol svoju porciu, opäť sa na lyžicu zadíval očami, ktoré ani čo by vraveli: Je moja! Starostlivo ju dvakrát olízal, aby bola čistá, a potom ju znovu zastrčil medzi záhyby svojich chatrných šiat. Skutočne, bola jeho! Úbohý chudák, ktorý sa medzi svojimi druhmi v nešťastí považoval za boháča.
Poznal som vtedy aj istú dámu s vysokým šľachtickým titulom, Grande de Espana. Pred Bohom to nič neznamená: všetci sme si rovní, všetci sme potomkami Adama a Evy, slabí ľudia, so svojimi cnosťami i nedostatkami, schopní – keby nás Boh opustil – tých najhorších zločinov. No odkedy nás Kristus vykúpil, už niet rozdielu medzi rasami, jazykmi, farbou pleti, rodom, majetkom...: všetci sme Božie deti. Žena, o ktorej vám hovorím, hoci bývala v starodávnom šľachtickom sídle, sama na seba neutratila ani dve pesety za deň. Naopak, veľmi štedro odmeňovala svoje služobníctvo a zvyšok venovala na pomoc potrebným, ona však žila vo veľkom odriekaní. Táto žena mala veľký majetok, po akom túžia mnohí, ale osobne bola chudobná a od všetkého úplne odpútaná. Pochopili ste ma? Ostatne, stačí sa započúvať do slov nášho Pána: ,,Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“
Ak aj ty chceš získať tohto ducha odriekania, radím ti, aby si bol lakomý voči sebe a veľmi štedrý k ostatným; vyvaruj sa zbytočných výdavkov kvôli prepychu, z rozmaru, márnivosti, pohodlia... nevymýšľaj si zbytočné potreby. Jedným slovom, nauč sa so sv. Pavlom ,,žiť skromne... aj oplývať... byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ A ako apoštol Pavol, aj my v tomto duchovnom boji zvíťazíme, keď budeme mať voľné, ničím nespútané srdce. (Boží priatelia, 123)