„My, Božie deti, máme byť kontemplatívne.”

Pri všetkom rešpekte, nikdy nebudem zdieľať mienku tých, čo oddeľujú modlitbu od aktívneho života, akoby boli nezlučiteľné. – My, Božie deti, máme byť kontemplatívne: máme byť osobami, ktoré uprostred ruchu okolitého sveta dokážu v sústavnom rozhovore s Pánom nájsť ticho duše; čo vedia vzhliadnuť k Pánovi ako k priateľovi, ktorého milujú do zbláznenia. (Vyhňa, 738)

Nepochybujte o tom, deti moje: akýkoľvek únik pred poctivými každodennými skutočnosťami je vo vašom prípade mužov a žien zo sveta, v rozpore s Božou vôľou.

Naopak teraz musíme s novou istotou pochopiť, že Boh vás volá, aby ste mu slúžili v civilných, svetských a hmotných činnostiach ľudského života. V laboratóriách, na operačnom sále nemocnice, v kasárňach, na katedre univerzity, v továrni, v dielni, na poli, doma. A v každej z tohoto obrovského množstva prác na nás každý deň čaká Boh. Majte to na pamäti; v najbežnejších situáciách je skryté niečo sväté, božské a je na každom z vás, aby to našiel.

Vysokoškolákom a robotníkom, ktorí za mnou chodievali v tridsiatich rokoch, som hovorieval, že musia vedieť zhmotniť duchovný život. Chcel som ich tak odviesť od pokušenia, ktoré bolo a je i dnes také časté, žiť dvojitý život. Vnútorný život, život vzťahu s Bohom na jednej strane a život druhý, iný, odlišný a oddelený, život rodinný, pracovný a spoločenský, plný drobných pozemských skutočností.

To nie, deti moje! Nemôže existovať dvojaký život, nemôžeme byť schizofrenickí ak chceme byť kresťanmi. Je len jeden život z tela a ducha a tento život musí byť ----- v duši i v tele ---- svätý a plný Boha. Neviditeľného Boha nájdeme v najviditeľnejších a najhmotnejších veciach.

Niet inej cesty, deti moje. Buď dokážeme Pána nájsť vo svojom všednom živote, alebo ho nenájdeme nikdy. Preto vám môžem povedať, že naša doba potrebuje skutočnosti a zdanlivo najobyčajnejším situáciám vrátiť ich vznešený pôvodný zámer, dať ich do služieb Božieho kráľovstva, zduchovnieť ich tým, že z nich urobíme prostriedok nášho trvalého stretávania s Ježišom Kristom a príležitosťou k takémuto stretnutiu. (Konverzácie, Mons. Josemaría Escrivá, 114)


Chcem dostávať správy emailom

email