Božia sila a moc osvecujú tvár zeme. Duch Svätý svojou prítomnosťou naďalej pomáha Kristovej Cirkvi, aby bola – vždy a vo všetkom – znamením vyzdvihnutým pred všetkými národmi, zvestujúc ľudstvu Božie milosrdenstvo a lásku. Hoci by boli naše obmedzenia veľké, môžeme my ľudia s dôverou hľadieť na nebo a byť plní radosti: Boh nás miluje a vyslobodzuje nás z našich hriechov. Prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi sú zárukou a prísľubom večnej blaženosti, tej radosti a pokoja, ktoré má pre nás Boh pripravené. (...)

Naša viera v Ducha Svätého však musí byť úplná a pravá: nie je to len nejaké hmlisté presvedčenie o jeho prítomnosti vo svete, ale vďačné prijatie znakov a skutočností, na ktoré chcel osobitým spôsobom naviazať svoju moc. Keď príde Duch pravdy – povedal Ježiš – on ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.[397] Duch Svätý je Duchom zoslaným Kristom, aby v nás dokonal posvätenie, o ktoré sa nám on zaslúžil na zemi.

Preto nemôže existovať viera v Ducha Svätého bez toho, aby existovala viera v Krista, v Kristovo učenie, v Kristove sviatosti, v Kristovu Cirkev. Nie je v súlade s kresťanskou vierou, keď niekto opravdivo neverí v Ducha Svätého, nemiluje Cirkev, nemá v ňu dôveru, vyžíva sa v poukazovaní na chyby a nedostatky jej predstaviteľov, posudzuje ju zvonka a nie je schopný cítiť sa jej synom. (Ísť s Kristom, 130)