DŇA 6. OKTÓBRA 2002 sa na Námestí svätého Petra v Ríme uskutočnila kanonizácia svätého Josemaríu. Ján Pavol II. počas svojej homílie s osobitným dôrazom vyzdvihol úsilie zakladateľa Opus Dei o presadzovanie svätosti kresťanov uprostred bežného života: „Nikdy neprestával pozývať svoje duchovné deti, aby vzývali Ducha Svätého, ktorý neoddeľuje vnútorný život, teda život vo vzťahu s Bohom, a rodinný, profesionálny a spoločenský život, plný malých pozemských skutočností, ale tvorí jedinú existenciu svätú a plnú Boha“^[1].

Všetci sme povolaní vstúpiť do nepretržitého vzťahu s Ježišom; vzťahu, ktorý nás postupne napĺňa pokojom, pretože nás vedie k tomu, aby sme si stále jasnejšie uvedomovali, že sme v Božích rukách, nech sa deje čokoľvek. „Bežný život kresťana naplnený vierou,“ povedal svätý Josemaría, „keď pracuje alebo odpočíva, keď sa modlí alebo spí, v každom čase, je životom, v ktorom je Boh vždy prítomný“^[2]. Táto vízia existencie uzdravuje naše vnútorné rozdelenia a otvára nesmierny horizont, „Boh sa nám stáva blízkym a my môžeme spolupracovať na jeho pláne spásy“^[3]. Byť otvorený pôsobeniu Ducha Svätého v nás – teda svätosti – znamená prispieť k premene sveta a pozdvihnúť ho k Bohu.

Keď však uvažujeme o tomto poslaní, môžeme mať pocit, že nie je určené pre nás, ale možno pre lepšie pripravených ľudí. „Môže nám pomôcť,“ napísal prelát Opus Dei, „uvedomiť si, že Kristus nepovolal svojich učeníkov preto, že by boli lepší ako ostatní, ale že ich povolal s vedomím ich slabostí a – tak ako nás – povolal aj hĺbky ich sŕdc a ich minulosti“^[4]. Svätý Josemaría možno zažil niečo podobné, keď zakladal Opus Dei. Preto o ňom kardinál Ratzinger v deň, ako je dnešný, napísal: „Keď Josemaría Escrivá hovorí o tom, že všetci ľudia sú povolaní byť svätými, zdá sa mi, že sa v podstate odvoláva na svoju osobnú skúsenosť, pretože nikdy nerobil neuveriteľné veci sám, ale obmedzil sa na to, aby nechal pôsobiť Boha“^[5].

KEĎ CIRKEV vyzdvihuje svätého na oltáre, predstavuje ho ako možný vzor pre napodobňovanie Krista. Svätí žili kresťanskou nádejou; svojím svedectvom nám ukazujú, že sa oplatí nasledovať Pána, ktorý naplnil ich život radosťou a pokojom: darmi, ktoré sú zlučiteľné s rozmanitými vonkajšími okolnosťami.

Všetci svätí nám zároveň pripomínajú, že život s Bohom je cieľ, ktorý sa nedosahuje vlastnými silami, ale je ovocím Božej milosti. Je to samozrejme Boh, kto ich urobil svätými, spoliehajúc sa na ich slobodnú a často úpornú ochotu. Nie sú to nedosiahnuteľné symboly, ale „ľudia, ktorí žili nohami na zemi a zakúsili každodennú prácu existencie s jej úspechmi a neúspechmi, nachádzajúc v našom Pánovi silu znovu a znovu vstať a pokračovať v ceste“^[6]. Svätý Josemaría hovoril, že jeho život bol o začínaní a znovu začínaní, dokonca aj v priebehu toho istého dňa; nazýval to „športovým duchom“: „Prináša veľmi dobré výsledky pustiť sa do vážnych záležitostí so športovým duchom… Prehral som niekoľko zápasov? — Dobre, ale keď vytrvám, napokon zvíťazím“^[7].

Cesta k svätosti sa neskladá len z jednorazových hrdinských činov, ale z veľkého množstva každodennej lásky. Všetci sa môžeme navzájom milovať s Kristovou láskavosťou a starostlivosťou. V živote svätých vidíme túto „každodennú lásku“ vtelenú do konkrétnych gest; ukazujú nám, že za každým človekom okolo nás je naozaj „skrytý Boh (Iz 45, 15). Vďaka nim sa zjavuje, zviditeľňuje sa, robí sa prítomným uprostred nás“^[8].

Každý svätec je teda „ako lúč svetla vychádzajúci z Božieho slova“^[9]; poukazujú nám na rôzne aspekty Kristovej tváre a jeho učenia. Ako zdôrazňuje Katechizmus Katolíckej Cirkvi, svätí „vo svojej bohatej rozmanitosti sú odrazom čistého a jediného svetla Ducha Svätého“^[10]. „Svätosť je zjednotenie sa s Bohom,“ hovorieval svätý Josemaría; „čím väčšia je dôvernosť s naším Pánom, tým väčšia je svätosť“^[11].

SVÄTÍ „kontemplujú Boha, chvália ho a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli do radosti svojho Pána, boli ustanovení nad mnohým. Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu“^[12]. Svätí nám nielen ukazujú cestu k svätosti, ale nám aj pomáhajú po nej kráčať. Ich pôsobenie „zahŕňa nielen ich pozemský životopis, ale aj ich život a pôsobenie v Bohu po smrti. Na svätých sa jasne ukazuje, že tí, ktorí idú k Bohu, sa nevzdiaľujú od ľudí, ale stávajú sa im skutočne blízkymi“^[13]. Svätý Josemaría a mnohí synovia a dcéry v Opus Dei, možno aj niekto, koho sme poznali, žijú v nebi, blízko Boha, a prihovárajú sa za nás.

V skutočnosti je táto logika blízkosti a príhovoru už prítomná v našich vzťahoch. Rodič alebo učiteľ sa usiluje sprevádzať dieťa alebo študenta pri prvých krokoch života: sami sa svojho času cítili byť tými, ktorým sa pomáhalo, a teraz považujú za prirodzené robiť to isté pre nové generácie. Podobným spôsobom sa aj svätci vo svojej dobe snažili žiť v blízkosti Boha. Zažívali podobné ťažkosti ako my a pripomínajú nám, že hoci môžeme pociťovať sklon k hriechu, svätosť nám dodáva väčšiu silu a môžeme prekvitať. „Zakaždým, keď spojíme ruky a otvoríme svoje srdce Bohu, ocitneme sa v spoločnosti anonymných svätých a vyhlásených svätých, ktorí sa modlia spolu s nami a prihovárajú sa nám ako starší bratia a sestry, ktorí prešli tým istým ľudským dobrodružstvom“^[14].

Panna Mária je prítomná v živote všetkých svätých. Jediná vec, v ktorej sa svätý Josemaría dal za príklad, bola jeho láska k Márii. „Pani moja,“ môžeme Ju poprosiť slovami zakladateľa Opus Dei, „pomôž mojej duši, aby definitívne a víťazne vzlietla k svojmu cieľu, Božiemu srdcu. — Dôveruj jej, ona ťa počúva“^[15].

^[1] Svätý Ján Pavol II, Homília, 6-X-2002.

^[2] Svätý Josemaría, Meditácie, 3-III-1954, citované v homílii svätého Jána Pavla II, 6-X-2002.

^[3] Svätý Ján Pavol II, Homília, 6-X-2002.

^[4] Fernando Ocáriz, Správa od preláta, 20-VII-2020.

^[5] Joseph Ratzinger, Osservatore Romano, „Nechať pôsobiť Boha“, 6-X-2002.

^[6] František, Anjel Pána, 1-XI-2019.

^[7] Svätý Josemaría, Brázda, bod 169.

^[8] Svätý Ján Pavol II, Anjel Pána, 1-XI-1983.

^[9] Benedikt XVI, Verbum Domini, bod 48.

^[10] Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod 2684.

^[11] Svätý Josemaría, Milovať Cirkev, bod 22.

^[12] Katechizmus Katolíckej Cirkvi, bod 2683.

^[13] Benedikt XVI, Anjel Pána, 1-XI-2010.

^[14] František, Audiencia, 7-IV-2021.

^[15] Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 994.