„ČO ŤA DO NÁS, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?“ (Mk 1,24). Človek posadnutý nečistým duchom prijíma Ježiša týmito slovami. Možno bez toho, aby sme to vyjadrili tak hrubo, sme niekedy v pokušení myslieť si, že Boh nám sťažil život. Možno sa v nás vo chvíľach rozporu objavil nejaký pocit sťažnosti alebo sebaľútosti. Trápi nás, že dobro sa v našom živote nepresadzuje ľahšie, rýchlejšie a účinnejšie. Niekedy nevidíme, že všetko, čo od nás Boh žiada, je v skutočnosti dar, ktorý nám ponúka.

Nechceme však, aby takéto uvažovanie zatienilo naše hlboké presvedčenie, že Boh chce, aby sme boli šťastní, a preto nás urobil slobodnými. „Nečudujte sa, že nemôžete skákať, že nemôžete zvíťaziť: veď naša je porážka! Víťazstvo je z Božej milosti“^[1]. Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi s dôverou putujeme po tejto ceste do Otcovho domu. Na rozdiel od toho, čo vyjadruje tento démon, vieme, že Ježiš, druhá Osoba Najsvätejšej Trojice, je nám bližší ako my sami sebe.

Netrápia nás vonkajšie či osobné ťažkosti, pretože vieme, že ak ich vložíme do Kristových rúk, On ich prekoná. Ako často sme zakúsili účinnosť milosti! „Nemôžete sa teda čudovať,“ hovorí svätý Josemaría, „pretože vy ste Kristus a Kristus robí tieto veci cez vás, ako ich robil cez prvých učeníkov. To je dobré, dcéry a synovia, pretože nás to uzemňuje v pokore, zbavuje možnosti pýchy a pomáha nám to mať dobrú náuku. Poznanie týchto zázrakov, ktoré Boh koná prostredníctvom vašej práce, vás robí účinnými, podporuje vašu vernosť, a preto posilňuje vašu vytrvalosť“^[2].

JEŽIŠ prikazuje nečistému duchovi, aby mlčal a okamžite opustil človeka. Démon sa musí poddať sile a moci milosti. „Evanjelium sa nedá vyjednávať. Viera v Ježiša nie je tovar, o ktorom sa dá vyjednávať: je to spása, je to stretnutie, je to vykúpenie. Nedá sa lacno predať“^[3]. Pochybovať o Kristovej moci znamená podľahnúť. Dôverovať viac sile našej slabosti než milosti znamená uzavrieť svoje srdce pred jeho pôsobením.

Všetci žasli, takže sa jeden druhého pýtali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho“ (Mk 1, 27). Prečo je také prekvapujúce, že hriech sa od Ježišovej prítomnosti odťahuje? Prečo niekedy pripisujeme takú veľkú dôležitosť svojim chybám, nech sú akokoľvek hlboko zakorenené? Stačí jedno Ježišovo slovo a budú minulosťou, znova a znova. Možno vtedy objavíme úlohu, ktorú tieto trápenia majú v našom živote: pomáhajú nám rozšíriť naše srdce, aby v ňom mohla prebývať milosť.

Vo sviatosti spovede sa tento zázrak neustále uskutočňuje. Zlo ustupuje pred mocou Božieho Syna. Prostredníctvom tejto sviatosti vstupuje do sveta prúd, ktorý obnovuje vzduch zriedený hriechom. Zakaždým, keď ideme na spoveď, diabol znovu dokazuje, že nemá čo robiť; dochádza k víťazstvu dobra nad zlom. V tomto tribunáli milosrdenstva Ježiš znovu potvrdzuje svoj záväzok voči nám.

CHCEME BYŤ SVEDKAMI tejto lásky a prinášať ju svojim priateľom, rodine, spolupracovníkom. V mnohých prípadoch možno nemali také šťastie ako my. Táto blízkosť Božej dobroty, táto prirodzenosť, s ktorou sa jej dotýkame každý deň, by mohla viesť k tomu, že si na ňu zvykneme. Prosíme nášho anjela strážcu, aby nás vždy napĺňal úžasom nad zázrakmi milosti. Dnešné evanjelium hovorí o úžase obyvateľov Kafarnauma nad Ježišovou mocou. Kiež by sme aj my dokázali deň čo deň žasnúť nad jeho nezaslúženými a neustálymi darmi.

Ako ich lepšie oceniť, než sa o ne podeliť s druhými. V tomto evanjelizačnom poslaní apoštol nikdy nezabúda, že to, čo odovzdáva, nie je jeho vlastné; to ho oslobodzuje od strachu, že zlyhá, že sa mu to nepodarí. Vie, že Boh počíta s tým, že urobí druhých šťastnými, a vydáva sa ohlasovať túto dobrú zvesť. Tak sa to stalo apoštolom a mnohým kresťanom, ktorí nám odovzdali vieru. „Keď ide o evanjelium a evanjelizačné poslanie, Pavol sa nadchýna, zabúda na seba. Zdá sa, že nevidí nič iné ako toto poslanie, ktoré mu zveril Pán. Všetko v ňom je zasvätené tomuto ohlasovaniu a nemá iný záujem ako evanjelium. Je to Pavlova láska, Pavlov záujem, Pavlova práca: ohlasovať“^[4].

Prosme Pannu Máriu, Kráľovnú apoštolov, aby nás urobila dobrými svedkami moci svojho Syna. Prosme ju, aby nám deň čo deň pripomínala, že Boh je rovnako mocný (porov. Iz 59, 1) a že jeho milosrdenstvo dokáže zahladiť každú stopu hriechu a smútku.

^[1] Svätý Josemaría, En diálogo con el Señor, “Ahora que comienza el año”, bod 3.

^[2] Ibid., bod 5.

^[3] František, Audiencia, 4-VIII-2021.

^[4] Ibid.