VEĽKÁ SKUPINA ŽIEN sprevádzala Pána a apoštolov (porov. Lk 8, 3). Svojou službou spolupracovali na apoštolskej úlohe ohlasovania Božieho kráľovstva (porov. Lk 8, 1). Ženy však, na rozdiel od väčšiny učeníkov, neopustili Ježiša v utrpení: boli jeho útechou, keď zostali pri ňom pod krížom. Sú tiež „prvé, ktoré sú pri hrobe. Sú prvé, ktoré ho nachádzajú prázdny. Sú prvé, ktoré počujú: ‚Nie je tu, lebo vstal, ako povedal.‘ Sú prvé, ktoré objímajú jeho nohy. Tiež sú prvé, ktoré sú povolané oznámiť túto pravdu apoštolom“[1]. Pri pohľade na správanie týchto svätých žien svätý Josemaría zvolal: „Žena je statočnejšia ako muž a vernejšia v hodine utrpenia. — Mária Magdaléna, Mária Kleopasova i Salome! So skupinou odvážnych žien — ako boli tieto — úzko spojené s Bolestnou Matkou, aké dielo pre duše by sa mohlo vykonať vo svete!”[2].
Táto vernosť a mravná sila sa obnovujú s plynutím storočí, z generácie na generáciu, ako to ukazuje história Cirkvi. Žena mala „aktívnu a dôležitú úlohu v živote ranej Cirkvi, v budovaní od základov prvej kresťanskej komunity a neskorších spoločenstiev, vďaka svojim charizmám a rôznym spôsobom služby“[3]. Bezpochyby „dejiny kresťanstva by sa vyvíjali úplne inak, keby sa nerátalo s veľkorysou prácou mnohých žien“[4]. Aj dnes je „žena povolaná priniesť do rodiny, občianskej spoločnosti, do Cirkvi niečo charakteristické, čo jej je vlastné a čo môže dať len ona: svoju jemnú nehu, neúnavnú štedrosť, lásku ku konkrétnym veciam, ostrosť mysle, schopnosť intuície, hlbokú a jednoduchú zbožnosť, vytrvalosť“[5].
MEDZI TÝMI ŽENAMI, ktoré nasledovali Krista, vyniká najmä „Mária, nazývaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov“ (Lk 8, 2). Sprevádzala Pannu Máriu na ceste kríža. Spolu s Božou Matkou a milovaným učeníkom zachytila posledný Ježišov dych a pozorovala jeho prebodnutý bok. Na svitaní veľkonočného dňa bola prvá, ktorá stretla Pána (porov. Mk 16, 9). Neskôr bola pred apoštolmi očitým svedkom vzkrieseného Krista.
Ježiš zveril Márii Magdaléne osobitnú úlohu oznámiť im svoje slávne vzkriesenie: „Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a vášmu Bohu. Ona šla a oznámila učeníkom: Videla som Pána a povedal mi toto“ (Jn 20, 17). Z tohto dôvodu jej svätý Tomáš Akvinský priznáva jedinečný titul „apoštolka apoštolov“ a dodáva: „Tak ako jedna žena oznámila prvému mužovi slová smrti, tak aj jedna žena oznámila apoštolom slová života“[6].
Nasledovaním príkladu Márie Magdalény máme kresťania poslanie „ohlasovať živého Krista“[7], s nadšením svedčiť o jeho kráľovstve po celej zemi. Bola naplnená radosťou, keď pri hrobe objavila, že ten, koho hľadala mŕtveho, je živý, a znovu ju volal po mene. „Aké krásne je myslieť na to, že prvé stretnutie so vzkrieseným sa stalo tak osobne! Že je niekto, kto nás pozná, kto vidí naše utrpenie a sklamanie, kto sa nad nami zľutuje a volá nás po mene. (...) Každý človek je príbehom lásky, ktorú Boh píše na tejto zemi“[8]. Prostredníctvom nášho svedectva a našich slov môžeme ohlásiť, že Pán vstal z mŕtvych: on žije medzi nami, volá nás po mene a prináša nám spásu.
PRED STRETNUTÍM s Kristom mala Magdaléna život plný problémov: Pán z nej vyhnal sedem démonov. Od tejto chvíle začala nasledovať Majstra, nepochybne vedená láskou a vďačnosťou. V utrpení sa od neho neodlúčila a sprevádzala učeníkov, ktorí niesli jeho telo do hrobu. V nedeľu, ešte pred svitaním, bežala, aby dokončila balzamovanie svojho Majstra. Aj keď verila, že je mŕtvy, túžila po Kristovi.
Od toho zázraku, najväčšieho zo všetkých, Magdalénino srdce bilo zvláštnym spôsobom. Jej slabosti boli mnohé, ale nedovolila, aby jej život ďalej riadil hriech: objavila lásku, ktorá dávala jej životu zmysel. Preto bola prvá, ktorá išla k hrobu. A aj keď spočiatku nenašla Ježiša, „potom vytrvalo hľadala, a tak ho našla; s oneskorením sa jej túžba zväčšovala a táto zväčšená túžba jej pomohla nájsť to, čo hľadala“[9].
Mária Magdaléna nám ukazuje, že kresťanský život sa zakoreňuje v našom osobnom stretnutí s Kristom. Od nášho stretnutia s Ježišom sa rodí túžba viesť nový život, zameraný na Pána. V spoločnosti svätých žien Magdaléna určite vytvorila úzke priateľstvo s Ježišovou Matkou. Môžeme ich obe prosiť, aby nám dali tú vytrvalú lásku, s ktorou zostali spojené s Pánom pod krížom.
[1] Svätý Ján Pavol II, Mulieris Dignitatem, bod 16.
[2] Svätý Josemaría, Cesta, bod 982.
[3] Svätý Ján Pavol II, Mulieris Dignitatem, bod 27.
[4] Benedikt XVI, Audiencia, 14-II-2007.
[5] San Josemaría, Rozhovory, bod 87.
[6] Benedikt XVI, Audiencia,14-II-2007.
[7] Rímsky Misál, modlitba dňa na sviatok sv. Márie Magdalény.
[8] František, Audiencia, 17-V-2017.
[9] Svätý Gregor Veľký, Homília 25,1-2. 4-5: PL 76,1189-1193.