Sv. Mária Magdaléna, Apoštolka Apoštolov

Svätý Otec František povýšil 3. júna 2016 spomienku sv. Márie Magdalény na sviatok, aby ukázal význam tejto ženy, ktorá preukázala veľkú lásku ku Kristovi a bola Kristom tak veľmi milovaná. Sväté ženy sú zosobnením ideálu ženskosti, ale sú tiež vzorom pre všetkých kresťanov, vzorom nasledovania Krista.

„Magdaléna vchádza do evanjelia so silou človeka, ktorý hlboko miluje a vždy chce milovať viac“, napísal Mons. Javier Echevarría o tejto veľkej postave evanjelia, ktorá nám dáva veľké poučenie: „Kto chce skutočne slúžiť Cirkvi, upiera svoj zrak predovšetkým na Krista“.

Medzi ženami, ktoré nasledovali Krista, vyniká „Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov“ (Lk 8, 2). Sprevádzala Pannu Máriu na ceste ku krížu. Spolu s Božou Matkou a milovaným učeníkom prijala Pánov posledný výdych a kontemplovala jeho prebodnutý bok. Na úsvite veľkonočného dňa sa ako prvá stretla s Pánom (porov. Mk 16, 9). Následne bola očitým svedkom vzkrieseného Krista pred apoštolmi.

Ježiš poveril Máriu Magdalénu osobitnou úlohou oznámiť im svoje slávne zmŕtvychvstanie: „Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu. Ona išla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána", a že jej toto povedal“ (Jn 20, 17). Z tohto dôvodu jej svätý Tomáš Akvinský vyhradzuje jedinečný titul „apoštolka apoštolov" a dodáva: „Tak, ako žena zvestovala prvému mužovi slová smrti, takisto žena zvestovala apoštolom slová života“ (Jn 20, 17)[1].

Svätá Mária Magdaléna je príkladom pravej a autentickej evanjelizátorky, ktorá ohlasuje ústrednú radostnú zvesť Veľkej noci. „Sväté ženy sú zosobnením ideálu ženskosti, ale sú tiež vzorom pre všetkých kresťanov, vzorom nasledovania Krista“[2].

Toto je hlavné učenie života Márie Magdalény: kto skutočne túži slúžiť Cirkvi, upiera svoj zrak predovšetkým na Krista.

Je nepochybné, že „dejiny kresťanstva by sa vyvíjali úplne inak bez veľkého prispenia mnohých žien“[3]. Aj dnes, v našich časoch, „sú ženy povolané vniesť do rodiny, do občianskej spoločnosti, do Cirkvi niečo charakteristické, čo je im vlastné a čo môžu dať len ony: svoju jemnú nehu, svoju neúnavnú štedrosť, svoju lásku ku konkrétnym veciam, svoj bystrý vtip, svoju schopnosť intuície, svoju hlbokú a jednoduchú zbožnosť, svoju húževnatosť...“[4].

Mons. Javier Echevarría vysvetľuje, že dnes, rovnako ako pred 2000 rokmi, „sú ženy povolané prispievať k poslaniu Cirkvi svojou múdrosťou, citlivosťou a statočnosťou, zbožnosťou, apoštolskou horlivosťou a ochotou slúžiť, svojou iniciatívou a veľkorysosťou. Predovšetkým však môže prispieť - podobne ako ostatní veriaci kresťania - svojou osobnou svätosťou. Toto je hlavné učenie života Márie Magdalény: kto skutočne túži slúžiť Cirkvi, upiera svoj zrak predovšetkým na Krista, pozorne ho nasleduje po cestách zeme, s úplnou vernosťou, aj keď ostatní utekajú tvárou v tvár zdanlivému víťazstvu zla. Blížiaci sa 22. júl je príležitosťou pripomenúť si Magdalénin život, ktorý sa predstavuje ako zhrnutie životopisu každého kresťana: začínať a znova začínať, s pokorou; milovať Krista; dôverovať mu napriek tieňom, ktoré niekedy zahmlievajú cestu; slúžiť druhým s rastúcim nasadením na mieste, kde sme povolaní žiť. Ľudstvo potrebuje takéto ženy a mužov: schopných neúnavne sa obracať k Božiemu milosrdenstvu, verných pri päte kríža, pozorných, vnímavých, aby počuli - pri bežných úlohách každého dňa - samotné meno Zmŕtvychvstalého z jeho úst“.

[1] Benedikt XVI, Audiencia, 14-II-2007.

[2] Sv. Ján Pavol II, Mulieris Dignitatem, 27.

[3] Benedikt XVI, Audiencia, 14-II-2007.

[4] Sv. Josemaría, Rozhovory, bod 87.