JEŽIŠ sa vydáva na cestu do Jeruzalema a cestou prechádza mestami a dedinami, aby kázal. Ocitne sa na území pod jurisdikciou Herodesa Antipasa a niektorí farizeji ho varujú, že mu hrozí nebezpečenstvo: tetrarcha ho chce podľa nich zabiť. Nevieme, či títo farizeji mali dobré úmysly, alebo či použili úskok, aby Ježiša odlákali z tohto kraja. V každom prípade je Pánova odpoveď plná rozhodnosti: „Dnes, zajtra a pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema“ (Lk 13, 33).
Neodradený hrozbou Herodesa – ktorého nazýva „líškou“, aby zdôraznil, že ide o ľstivú a zákernú postavu – Ježiš vyhlasuje, že bude naďalej učiť pravdu a oslobodzovať ľudí od fyzického a morálneho zla, aby splnil poslanie, ktoré mu zveril Boh Otec. Nepochopenia, ťažkosti a nebezpečenstvá, s ktorými sa stretáva, ho neodradia. Nejedná ani podľa ľudských kalkulácií, napríklad podľa merania šancí na úspech svojho posolstva. To, čo ho poháňa, je jeho dôvera v Otca a úplné stotožnenie sa s jeho plánmi lásky k ľudstvu.
Aj my sa v našom živote môžeme niekedy ocitnúť v ťažkých alebo problematických situáciách, v ktorých je pre nás ťažšie konať tak, ako to chce Boh: podľa pravdy, spravodlivosti alebo lásky. Takéto chvíle sú výzvou, aby sme sa hlbšie a autentickejšie stotožnili s Božou vôľou; aby sme rástli v dôvere v Pána a uvažovali o tom, že plán, ktorý žijeme s Bohom, je väčší ako prekážky a nebezpečenstvá, s ktorými sa stretneme. Môžeme napredovať s vierou a vedomím, že naplnenie nášho poslania nezávisí len od ľudských faktorov, ale je predovšetkým v Božích rukách. „Bez Pána nemôžeš urobiť ani jeden bezpečný krok,“ píše svätý Josemaría. „Táto istota, že potrebuješ jeho pomoc, ťa privedie k tesnejšiemu primknutiu sa k Nemu, s pevnou a vytrvalou dôverou plnou radosti a pokoja, hoci bola cesta drsná a strmá“[1].
„JERUZALEM, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste“ (Lk 13, 34). Ježišov nárek nad Jeruzalemom expresívne ukazuje jeho hlbokú lásku a túžbu chrániť svoj ľud. Odkaz na prorokov nám pripomína, že počas celých dejín spásy Boh stále znova hľadal svoj ľud a nikdy sa neunúval odpustiť mu, keď sa Izrael odvrátil. S rovnakou otcovskou a materinskou náklonnosťou si Pán želá, aby sme sa k nemu priblížili, aby sme žili neustále pod jeho ochranou, aby sme sa dali znovu nájsť, keď sme Ho opustili.
V Ježišových slovách vnímame jeho smútok nad tým, že Jeruzalem odmietol prijať jeho lásku a ochranu. Pán sa nechce vnucovať. Radšej jemne rešpektuje ľudskú slobodu a prijíma odmietnutie, hoci Ho bolia dôsledky života chrbtom k Bohu: „Hľa, váš dom vám ostáva pustý“ (Lk 13, 35), varuje ich. Prázdnota, temnota a chlad je to, čo neprítomnosť Boha spôsobuje v ľudskom srdci, aj keď my ľudia sme niekedy schopní prechádzať životom zameriavajúc svoju pozornosť na záujmy a rozptýlenia, ktoré sa vyhýbajú tomu, čo je podstatné.
Pán pristupuje k Svätému mestu ako kráľ pokoja, ako prostredník, ktorý sa snaží zmieriť svoj ľud s Otcom. Neprichádza súdiť, ale zachraňovať. „Neprichádza, aby nás odsúdil, aby nám vrhol do tváre našu úbohosť a malosť,“ hovorí svätý Josemaría, „prichádza, aby nás spasil, aby nám odpustil, aby nás zbavil viny a priniesol nám pokoj a radosť. Ak dokážeme rozpoznať tento úžasný vzťah Pána k svojim deťom, nevyhnutne sa zmenia aj naše srdcia a uvedomíme si, že pred našimi očami sa otvára úplne nová panoráma, plná nádeje, hĺbky a svetla“[2].
KRESŤANIA majú k Jeruzalemu, Svätému mestu, zvláštne puto. Cítime, že sme duchovnými pútnikmi v krajine, kde sa uskutočnilo naše zmierenie s Bohom a ktorá predtým „bola historickým miestom biblického zjavenia Boha, miestom, kde sa viac ako na ktoromkoľvek inom mieste nadviazal dialóg medzi Bohom a ľuďmi, akoby to bolo miesto stretnutia medzi nebom a zemou“[3]. Jeruzalem bol svedkom mnohých Ježišových zázrakov a rečí. Práve tam sa zrodilo prvé kresťanské spoločenstvo, hoci vonkajšie okolnosti neboli vždy priaznivé. „Jeruzalem stojí v očiach viery medzi nekonečnou transcendenciou Boha a realitou stvoreného bytia ako symbol stretnutia, zjednotenia a pokoja pre celú ľudskú rodinu. Sväté mesto tak obsahuje hlboké pozvanie k pokoju, adresované celému ľudstvu, a najmä ctiteľom jediného veľkého Boha, milosrdného Otca všetkých národov. Žiaľ, treba uznať, že Jeruzalem sa stáva zdrojom pretrvávajúcej rivality, násilia a výlučných nárokov“[4].
Kontemplácia Ježiša, ktorý sa na ceste do Jeruzalema trápi nad tvrdosťou ľudského srdca, nás pozýva stotožniť sa s jeho pocitmi súcitu, s jeho túžbou po pokoji a spravodlivosti pre všetkých ľudí. Ako nás o to už desaťročia žiadajú pápeži, dnes sa môžeme modliť najmä za zmierenie vo Svätej zemi. „Za vás a s vami sa modlím,“ napísal pápež František tamojším katolíkom: „Pane, ty si náš pokoj (porov. Ef 2, 14-22), ty, ktorý si vyhlásil, že blahoslavení sú tvorcovia pokoja (porov. Mt 5, 9), osloboď ľudské srdcia od nenávisti, násilia a pomsty. Kontemplujeme a nasledujeme teba, ktorý si odpúšťajúci, tichý a pokorný srdcom (porov. Mt 11, 29). Daj, aby nám nikto neukradol z našich sŕdc nádej, že budeme stáť a povstaneme spolu s tebou; daj, aby sme sa nikdy neunavili potvrdzovať dôstojnosť každej ľudskej bytosti bez rozdielu náboženstva, etnickej alebo národnostnej príslušnosti, počnúc tými najkrehkejšími, ženami, staršími, malými a chudobnými. Bratia a sestry, chcel by som vám povedať, že nie ste sami a nenecháme vás samých, ale zostaneme s vami solidárni prostredníctvom modlitby a aktívnej charity“[5]. Našu modlitbu môžeme zakončiť prosbou k Panne Márii, aby udelila Svätej zemi a celému svetu dar pokoja: „Svätá Mária je — ako ju vzýva Cirkev — Kráľovnou pokoja. Preto, keď vznikne nepokoj v tvojej duši, v rodinnom alebo pracovnom prostredí, v spoločenskom alebo medzinárodnom spolužití, neprestávaj k nej volať: Regina pacis, ora pro nobis! — Kráľovná pokoja, oroduj za nás![6]“.
[1] Svätý Josemaría, Brázda, bod 770.
[2] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 165.
[3] Svätý Ján Pavol II, Redemptionis Anno, 20-IV-1984.
[4] Ibid.
[5] František, List katolíkom Svätej zeme, Svätý týždeň 2024.
[6] Svätý Josemaría, Brázda, bod 874.