Milovaní, nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

Všetko je už hotové a všetko je ešte pred nami. Aj na ceste prípravy na sté výročie Diela, ktorou práve kráčame, nás sprevádza táto veta, nad ktorou svätý Josemaría toľkokrát premýšľal. Všetko je už hotové, lebo Boh inšpiroval Dielo nášmu Otcovi; všetko je ešte pred nami, lebo nám vždy otvára nové obzory vo vernosti pôvodu.

Dnes slávime sviatok svätého Jozefa, patróna univerzálnej Cirkvi a patróna Diela. Náš zakladateľ ho zvykol nazývať „môj otec a pán“ a spomínal na neho ako na „muža s neustálym úsmevom a pokrčenými plecami“. Koľko sa od neho môžeme naučiť! Ako vzor a orodovník nám pomáha prechádzať životom so všetkými jeho svetlými aj temnými stránkami, s bolesťami aj radosťami, a udržať si srdce plné túžby po láske a vernosti.

Pod vedením svätého Jozefa vám opäť hovorím o storočnici Diela. 10. júna 2021 som vám oznámil, že oslavy budú trvať päťsto dní od 2. októbra 2028 do 14. februára 2030 ako prejav jednoty: ženy a muži, laici a kňazi. Tiež som vám hovoril, že bola zriadená pracovná skupina, ktorá má premýšľať o prípravách a zorganizovať proces zbierania návrhov, čo nám umožnilo opäť zažiť to, na čom tak veľmi trval otec Javier: Dielo je v našich rukách. Chcem poďakovať tejto pracovnej skupine a všetkým za záujem a účasť na týchto úlohách.

Ako viete, témou posledných Regionálnych zhromaždení bola „Cesta k storočnici“. Keď premýšľam nad týmto skutočným zborom hlasov z takmer sedemdesiatich krajín, ďakujem Bohu za ducha jednoty a vernosti, ktorý je základom neustálej apoštolskej a duchovnej obnovy, ktorú chceme žiť, aby sme odpovedali na výzvy každej doby. Mladí i starší, členovia Diela, spolupracovníci, priatelia a mnohí ľudia, ktorí boli súčasťou Diela v nejakom období svojho života, zastavili ste sa, aby ste zvážili, ako dnes s dynamickou vernosťou stelesniť ducha, ktorý svätý Josemaría prijal od Boha, aby slúžil Cirkvi. Vďačné zamyslenie sa nad minulosťou, sprevádzané pokorným zhodnotením, a nádejný pohľad do budúcnosti je to, čo by som vám chcel odovzdať v tomto posolstve, aby sme spoločne prežili sté výročie.

Vo vašich príspevkoch sa s osobitnou silou odzrkadlili tri oblasti nášho života uprostred sveta: rodina, práca a formácia. Pri čítaní vašich úvah o rodine je cítiť obnovenú túžbu, aby každá domácnosť bola skutočnou „domácou Cirkvou“, odrazom nazaretského domova. Podobne ste zdôraznili, že práca nie je len ľudskou úlohou, ale priestorom osobného stretnutia s Ježišom Kristom. Neustále zmeny v profesionálnej a spoločenskej realite nás vyzývajú, aby sme našli spôsob, ako nechať evanjelium preniknúť do zmyslu práce a prispieť k humanizácii – a tým aj k pokresťančeniu – pracovných vzťahov a všetkých foriem práce, čím sa každodenná práca premení na veľkorysú a zmysluplnú službu. Formácia, ktorú dostávame, je podnetom na to, aby sme sa stali podobnými Kristovi a oživovali svet zvnútra.

V nasledujúcich rokoch budeme naďalej využívať tento cenný materiál, ktorý v sebe zhrňuje nádeje a potreby všetkých. Situácia Cirkvi a spoločnosti je zároveň povzbudivá a delikátna, a vidíme, že Božia milosť naďalej pôsobí. Dielo, ako súčasť Cirkvi, nikdy nie je cudzie premenám tohto sveta. Okrem procesu úprav Stanov – ktorý začal pred takmer štyrmi rokmi a naďalej pokračuje štúdiom zo strany Svätej stolice – máme množstvo výziev a príležitostí slúžiť Cirkvi tak, ako si to dnes želá.

Konkrétne budeme kráčať touto cestou s vďakou voči Bohu, keď vidíme, ako rastie počet ľudí, ktorí Ho hľadajú a zúčastňujú sa na formácii, ako aj obrátenia, ktoré Pán prináša vďaka priateľským vzťahom a novým apoštolským iniciatívam. Všetka táto vitalita je príležitosťou na uznanie Božieho pôsobenia, z ktorého pochádzajú plody, a obetavosti mnohých mojich synov a dcér – vašich bratov a sestier –, ktorí obetovali svoj život za druhých.

Zároveň v tejto fáze kontinuity nechýbajú výzvy, ktoré sú v súlade s tými výzvami, ktorými prechádzajú všetci kresťania. Napríklad vo väčšine regiónov Diela sú zreteľné ťažkosti, aby mladí vnímali krásu povolania k apoštolskému celibátu. Na druhej strane, s postupom času budeme musieť riešiť problém postupného odchodu starších členov, laikov i kňazov. To si vyžiada hľadanie nových spôsobov, ako naďalej plniť naše poslanie v každom regióne. Táto situácia bude vyžadovať – ako sa jednohlasne zdôraznilo na Regionálnych zhromaždeniach – prioritné zameranie na apoštolskú prácu s mladými ľuďmi a skutočný protagonizmus supernumerárov: chceme naďalej zlepšovať ich formáciu, aby sme všetci boli v prvej línii tohto rozsiahleho apoštolátu, otvorení ako vejár.

V tomto kontexte by som si prial, aby sme sa v nasledujúcich rokoch hlbšie zamysleli nad niektorými kľúčovými aspektmi ducha Opus Dei, ktoré svätý Josemaría zhrnul do známych viet a výrazov, ktoré pre nás predstavujú dar aj úlohu. 19. februára 2026 na stretnutí s kňazmi pápež Lev XIV. zdôraznil slová Ježiša k Samaritánke: Keby si poznala Boží dar (Jn 4, 10). A pápež poznamenal: „Dar, ako vieme, je aj pozvánkou k tomu, aby sme žili tvorivú zodpovednosť (...). Svojou tvorivosťou a svojimi charizmami sme povolaní spolupracovať na Božom diele. V tomto zmysle sú inšpirujúce slová, ktoré apoštol Pavol adresuje Timoteovi: Pripomínam ti, aby si oživil Boží dar, ktorý je v tebe (2 Tim 1, 6).“

Oživiť Boží dar je to, čo si želáme robiť najmä v nasledujúcich rokoch. Konkrétne, v období od 2. októbra 2026 do 2. októbra 2027 navrhujem prehĺbiť myšlienku byť kontemplatívnymi uprostred sveta, ktorou náš Otec zhrnul mnohé prvky ducha Opus Dei: Božie synovstvo, svätá Omša ako stred a koreň našej existencie, hodnota bežného života a krása objavovania „niečoho božského“, čo je skryté v najbežnejších skutočnostiach práce, rodiny a občianskeho života.

V nasledujúcom roku, až do začiatku storočnice 2. októbra 2028, by som si prial, aby sme viac pamätali na učenie svätého Josemaríu o priateľstve a dôvere, aby sme boli jeden pre druhého „Kristom, ktorý prechádza“, a aby sme Ho objavovali aj v druhých. V našom povolaní je priateľstvo výnimočným miestom evanjelizácie, lebo v priateľských väzbách zdieľame evanjelium od srdca k srdcu.

Nakoniec, od 2. októbra 2028 do 14. februára 2030 vás pozývam zamyslieť sa nad prácou z hľadiska sekularity, vychádzajúc z myšlienky svätého Josemaríu: „Posväcovať prácu, posväcovať sa prácou, posväcovať druhých prácou“, a tak pracovať na premene sveta podľa Ježišovho srdca. Posolstvo svätého Josemaríu o práci nadobúda osobitnú hodnotu v čase, keď je samotná myšlienka práce ako miesta posväcovania sa spochybňovaná, a to vzhľadom na technologické a kultúrne zmeny, ktoré majú rozhodujúci vplyv na ľudí. V tomto kontexte, s Božou milosťou a našim príkladom, a to aj napriek našim obmedzeniam a osobným nedostatkom, mnohí nájdu Krista vo svojom živote, ktorý ho naplní zmyslom.

V nasledujúcich rokoch sa budeme duchovne pripravovať zamyslením sa nad týmito tromi ústrednými posolstvami svätého Josemaríu, s túžbou lepšie slúžiť ľuďom v našom okolí, Cirkvi a celej spoločnosti. Náš Otec vnímal svoje dcéry a synov ako „rozsievačov pokoja a radosti“. Túžime tento sen premeniť na skutočnosť.

Pokračujme v modlitbe za tieto úmysly, v súlade s nepretržitou výzvou nášho Otca: „Od začiatku nášho Diela som sa neunavil učiť to isté: jedinou zbraňou, ktorú máme, je modlitba, modliť sa vo dne i v noci. A teraz vám to znova opakujem: modlite sa!, modlite sa!, je to veľmi potrebné“ (List 28-III-1973, bod 5).

Život svätého Jozefa sa sústreďoval na kontempláciu, lásku a starostlivosť o Ježiša a Máriu, a to z pozície otca rodiny a robotníka v Galilei. Prosme ho, aby nás sprevádzal na tejto ceste k stému výročiu.

Prirodzene, aj v tomto kontexte sa úprimne pripojme k modlitbe Svätého Otca za mier vo svete, ktorý je poznačený toľkými vojnami a ničením v mnohých krajinách a národoch, a snažme sa byť vo svojom prostredí nástrojmi mieru. Nech Ježiš Kristus, Knieža pokoja, sa zmiluje nad naším svetom, nech jeho milosť uteší tých, ktorí trpia, a nech premení nenávisť v mnohých srdciach na lásku a odpustenie.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Fernando

Rím, 19. marca 2026