ALŽBETINO PREKVAPENIE muselo byť veľké, keď ju uprostred tehotenstva navštívila jej sesternica. „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života,“ povedala Alžbeta, „čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne“ (Lk 1, 41-43). Máriina blízkosť spôsobuje, že Zachariášova manželka prekypuje radosťou. Mesiace predtým s radosťou prijala správu, že bude rodiť, a teraz jej Pán dáva novú milosť, keď jej posiela sesternicu, aby ju sprevádzala v tejto výnimočnej chvíli.

Tento úžas svätej Alžbety sa opakuje v srdciach kresťanov, keď objavujú blízkosť Márie vo svojom živote, a teda aj Pánovu blízkosť. Ježiš Kristus je predstavený v čase, nie však podivným spôsobom, ale v lone svojej Matky. A je to práve Ona, ktorá nám ako prvá vychádza v ústrety, ako to urobila so svojou sesternicou. Sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie nám pripomína, že máme blízko seba matku, ku ktorej môžeme volať s istotou, že budeme vypočutí. „O tejto srdečnosti a o tejto dôvere, o tejto istote nám rozpráva Mária. Preto nám jej meno preniká priamo k srdcu“^[1].

Naša viera a nádej sa rozpaľujú, keď vyslovujeme meno Ježišovej Matky. Nie je ťažké ju osloviť: stačí ju osloviť s prirodzenosťou dieťaťa. Ako hovorieval svätý Josemaría: „Vzťah každého z nás k vlastnej matke nám môže slúžiť ako vzor a pravidlo správania sa k Panej so sladkým menom Mária. Musíme milovať Boha tým istým srdcom, ktorým milujeme svojich rodičov, súrodencov, ostatných členov rodiny, našich priateľov alebo priateľky — veď nemáme iné srdce. A tým istým srdcom máme milovať aj Máriu“^[2].

„LEBO LEN ČO ZAZNEL tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone“ (Lk 1, 44). Máriine slová pohnú Jána v matkinom lone. Svätá Alžbeta za radosťou svojho syna cíti, že Panna Mária nesie so sebou nádej Izraela. Preto nešetrí chválou, keď ju oslovuje: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života (...) A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 42. 45).

Tak ako svätá Alžbeta, aj my môžeme chváliť našu Matku, pretože dovolila Bohu pôsobiť v jej živote, a tak bol svetu prinesený pokoj. To nás môže naplniť nádejou uprostred našich každodenných zápasov. Mnohí svätí nám skutočne radili, aby sme sa uprostred ťažkostí obracali k Panne Márii, aby sme našli optimizmus a pokoj. „V nebezpečenstvách, v tiesni, v pochybnostiach myslite na Máriu, vzývajte Máriu,“ napísal svätý Bernard. „Nedovoľ, aby Mária odišla od tvojich úst, nedovoľ, aby odišla z tvojho srdca“^[3].

Bez ohľadu na to, že niekedy sa náš život zdá byť morom zmietaným slabosťami, vzývanie Márie nás napĺňa istotou. „V západnej tradícii sa meno Mária prekladá ako Hviezda mora. Presne takto sa vyjadruje táto skúsenosť: ako často sa dejiny, v ktorých žijeme, javia ako temné more, ktoré svojimi vlnami hrozivo bičuje loď nášho života! Niekedy sa zdá, že noc je nepreniknuteľná (...) Často len z diaľky zazrieme veľké Svetlo, Ježiša Krista, ktorý zvíťazil nad smrťou a zlom. Ale vtedy kontemplujeme veľmi blízko svetlo, ktoré sa rozhorelo, keď Mária povedala: Hľa, služobnica Pána. Vidíme jasné svetlo dobra, ktoré z nej vyžaruje“^[4].

PANNA MÁRIA prijíma s jednoduchosťou chválu svätej Alžbety: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi“ (Lk 1, 46-47). Pravá úcta k Panne Márii nás pobáda, aby sme sa spontánne obracali k Bohu, prameňu všetkých milostí. Ak zvolá, že „od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48), je to preto, že v jej živote sa stala prítomnou Pánova moc.

Mária zaujíma v modlitbe kresťana privilegované miesto, „pretože je Ježišovou Matkou. Východné cirkvi ju často zobrazovali ako Odighitriu, tú, ktorá ukazuje cestu, teda Syna Ježiša Krista (...) V kresťanskej ikonografii je jej prítomnosť všade a niekedy s veľkým dôrazom, ale vždy vo vzťahu k Synovi a v jeho službách. Jej ruky, jej oči, jej postoj sú živou katechézou a vždy ukazujú na základ, na stred: Ježiša. Mária je úplne zameraná na neho“^[5].

Pri oslave Máriinho sladkého mena ju môžeme prosiť, aby nám naďalej ukazovala cestu k svojmu Synovi. Modlitba, ktorú jej adresujeme, nás spontánne spája s Ježišom. V modlitbe Zdravas Mária ju oslavujeme ako „požehnanú medzi ženami“ a hneď potom dodávame: „A požehnaný je plod života tvojho, Ježiš“. Keď niekedy nevieme, ako sa obrátiť k Pánovi, naša Matka nám ponúka bezpečnú cestu k nemu, lebo „k Ježišovi vždy ideme a vraciame sa k nemu cez Máriu“^[6].

^[1] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 142.

^[2] Ibid.

^[3] Svätý Bernard, O vznešenosti Panny Márie, 2, 17.

^[4] Benedikt XVI, Homília, 12-IX-2009.

^[5] František, Audiencia, 24-III-2021.

^[6] Svätý Josemaría, Cesta, bod 495.