Prečo sa vaša kniha zameriava práve na túto oblasť?

Pretože existujú ľudia, ktorí si myslia, že rozvoj spoločenského pluralizmu je nezlúčiteľný s nemenným postojom Magistéria v doktrinálnych veciach. Študujem vzťah medzi ochranou osobnej slobody a takzvaným „právom na pravdu“. A nachádzam odpoveď. V tomto zmysle si niektorí myslia, že Opus Dei je inštitúcia, ktorá bojuje za „návrat do minulosti“, pričom jej charizma je presne opačná. K tejto veci pristupujem tak, že ducha Opus Dei dávam do súvislosti s doktrínou II. Vatikánskeho koncilu o náboženskej slobode a sekulárnej povahe štátu.

Prečo je ťažké porozumieť autonómii členov Opus Dei?

Pretože v určitých kruhoch prežíva mentalita s klerikálnymi koreňmi, ktorá nechce pochopiť osobnú slobodu a zodpovednosť tých, ktorí sa snažia žiť spoločný duchovný ideál.

Niektorí ľudia si myslia, že katolíci, ktorí sa zaoberajú aktuálnymi spoločenskými problémami, sa musia riadiť rozhodnutiami cirkevných predstavených. Je to mentalita, ktorá je vlastná duchovenstvu, konkrétne rehoľníkom, a vo svojej podstate je aj správna, ale nedá sa aplikovať na obyčajných kresťanov. Aby sme mohli pochopiť konanie veriacich prelatúry, musíme si uvedomiť, že sú to obyčajní veriaci ľudia ako ostatní kresťania. 

Niektorí označujú určité postoje kresťanov za „fundamentalistické.“

V tretej kapitole si kladiem otázku, aké dôsledky v praktickom živote má toto tvrdenie: „kresťania musia konať s plnou zodpovednosťou v politike, aj v spoločnosti; musia rešpektovať legitímnu autonómiu dočasného spoločenského poriadku a vo svojom svedomí verne a poslušne dodržiavať to, čo Cirkev vyhlási v tejto oblasti za záväzné.“ 

Podľa môjho názoru by bol „fundamentalistom“ alebo „integristom“ taký kresťan, ktorý by od štátu žiadal, aby násilne prostredníctvom zákonov vynucoval dodržiavanie integrálnej doktríny v morálnej a náboženskej oblasti namiesto toho, aby sa štát obmedzil na podporu usporiadaného a spravodlivého spolunažívania medzi ľuďmi. Za fundamentalistické považujem také postoje, ktoré nerozlišujú medzi politickou úrovňou a integritou náboženskej pravdy. Postoje, ktoré nechápu ideu sekulárneho štátu, t. j. laického alebo neutrálneho štátu z konfesionálneho hľadiska. Zároveň nechápu ani samotnú Cirkev, ktorá v súčasnosti bráni sekulárny a laický charakter politickej moci.

Tieto veci majú dnes zvláštny význam, pretože stojíme pred výzvou islamskej kultúry. V kontexte tejto novej výzvy musíme brániť kresťanské korene modernej sekularity, ktorú niekedy neuznávajú ani samotní kresťania. Vo svojej knihe sa snažím analyzovať práve tento dlhý a namáhavý proces plného poznania a uvedomenia si kresťanských koreňov modernej sekularity. 

Akú úlohu zohráva v tomto kontexte duch Opus Dei?

V rámci tohto procesu predstavuje duch Opus Dei, tak ako ho odovzdal jeho zakladateľ, akýsi stimul a oživenie pre „kresťanskú sekularitu“. Je to možné iba v takej spoločnosti, v ktorej sa rešpektujú vzájomné požiadavky pravdy a slobody, teda vo svete, v ktorom pravda a vykúpenie v Kristovi duchovne obohacujú ľudskú spoločnosť a svetské štruktúry prostredníctvom jednoty života kresťanov. Kresťania, ktorí vedia žiť svoj každodenný život v slobody a osobnej zodpovednosti a zároveň majú účasť na kňazskom poslaní Krista.