Pre vojnu sa ocitli v športovej hale (Karczew, Poľsko)

Piotr spolu s ďalšími pomocníkmi organizuje núdzové ubytovanie pre vojnových utečencov z Ukrajiny, ktorých prišli do Poľska v týchto dňoch státisíce.

Piotr a Łukasz v športovej hale v Karczewe.

Piotra poznám z katechéz a formácie Opus Dei. Je to môj priateľ a radostný a vtipný človek. Tentoraz sa s ním stretávam tu v Karczewe, 30 kilometrov od Varšavy. Je sobota okolo obeda. Som v športovej hale 16-tisícového mesta. Tentokrát je všetko inak: zvyčajne sú tu fanúšikovia a športové aktivity. Teraz tu vidím dobrovoľníkov, ktorí rozdávajú oblečenie a ostatné potreby a dovážajú potraviny po kilách. Športová hala patrí obci. Teraz je to provizórny prístrešok pre vojnových utečencov. Jedným zo zodpovedných je Piotr a sú tu aj mnohé ďalšie známe tváre z minulosti z rôznych kultúrnych a športových podujatí.

Dnes ráno bolo v médiách: Podľa vlády prijalo Poľsko už 700-tisíc utečencov z Ukrajiny. Následky tejto situácie je v malom meradle možné vidieť aj tu. Piotr sa rozpráva s Ukrajinkou. Potom sa ku mne otočí a hovorí: „Včera sme prijali 90 ľudí, väčšinou ženy a deti. Utečencov sem privážajú priamo z hraníc. Niektorí u nás zostávajú len krátko, lebo chcú pokračovať ďalej do Varšavy alebo iných krajín ako Nemecko, Anglicko či Francúzsko.“

Obzerám sa: Zrejme sa očakáva viac utečencov, pripravených miest na spanie je dosť, matracov veľa. Pomocníci priniesli pre deti hračky a zriadili aj hrací kútik. Malý ukrajinský chlapec chodí oblečený ako tiger, presne ako na detskej narodeninovej oslave. Niektorí sa nad tým môžu pousmiať, no trochu humoru uprostred vážnosti situácie robí človeku dobre.

Utečenci sú pokojní. Mnohé ženy a matky sa snažia kontaktovať príbuzných a známych cez mobil. Na stenách sú pokyny v ukrajinčine.

Piotr je viditeľne dojatý: „Ľudia z Karczewa stále chodia a pomáhajú nám. Organizáciu voľnočasových aktivít a vyučovania pre deti prevzala nadácia jednej z najväčších potravinárskych spoločností. Niektoré ženy si už teraz chcú nájsť prácu a myslia na to, ako by snáď čoskoro mohli opäť viesť normálny život...“ hovorí.

Ako pokračujem v chôdzi, stretávam ďalšieho priateľa, ktorý je tiež supernumerárom Opus Dei. Prišiel veľmi skoro ráno, aby spolu so synom pripravili nové možnosti na spanie pre ďalších utečencov. Povedal mi, že sa už teraz snažia prísť na to, ako pomôcť Ukrajincom nájsť si prácu, naučiť sa jazyk a nájsť pre deti miesto v škôlke.

Ďakujem Bohu za solidaritu a veľkú angažovanosť voči núdznym, ktorú tu človek môže zažiť. Vidíte tu tých istých ľudí, ktorí sa poznajú z katechéz, ako teraz investujú svoj čas, energiu a peniaze, aby pomohli ľuďom v tejto dramatickej dobe. Nad hlavným vchodom do haly visí kríž. Významný symbol v tomto čase.