Prechrádza sa pôstne obdobie, čas, ktorý Cirkev venuje očisťovaniu a pokániu, ako pripomienku Kristových štyridsiatich dní modlitby a pôstu na púšti, keď sa pripravoval na svoje verejné vystúpenie. V nadchádzajúcich týždňoch, verne sa držiac ducha Evanjelia, chcel by som, aby sa sme my všetci (vrátane tých, ktorí zdieľajú srdečnosť nášho ducha) skutočne rozhodli držať sa odporúčaní liturgie svätej omše na Popolcovú stredu (pozri Mt 6: 1-6, 16-18). Táto liturgia nás pozýva, aby sme zintenzívnili náš pôst, modlitbu a skutky dobročinnosti (tieto tri praktiky kajúcnosti par excellence), aby sme tak robili so správnym úmyslom a radosťou, prosiac Boha, aby sme vstupovali do duchovného boja vyzbrojení zbraňami sebaovládania (kolekta na Popolcovú stredu).
Pôstne obdobie je naliehavou výzvou, aby sme boli bdelí voči úkladom Zlého, tým, že budeme využívať zbrane modlitby a pokánia. Použijúc slová nášho Otca (sv.Josemaríu), som vám často pripomínal, že ,,diabol si nikdy neberie dovolenku.“ Nikdy nepoľavuje vo svojej snahe oddeliť duše od Boha. A môžete veľmi dobre pozorovať, akú hojnú žatvu už docielil: milióny ľudí sa stávajú korisťou nenásytnej žiadostivosti, zabúdajúc na svoj večný osud. Vlna hedonizmu, neskrotného snaženia o pôžitky, v rôznych podobách, zaplavuje celý svet, medzi chudobnými i bohatými, mužmi a ženami, mladými a starými, dokonca aj medzi deťmi. S Božou milosťou musíme poskytnúť našim kolegom, priateľom a príbuzným, veľkorysé svedectvo miernosti a sebaovládania, striedmosti v používaní pozemských statkov a umiernenosti v jedle a pití. V stávke je autenticita nášho povolania a skutočná služba Cirkvi, lebo tí, ktorí dovolia, aby sa ich zmocnili lákadlá materiálnych statkov, strácajú svoju apoštolskú účinnosť v boji, ktorý vedú za Božiu slávu a spásu duší...
Nikdy nezabúdajte na to, že príklad života v miernosti prináša bonus odor Christi (pozri 2 Kor. 2:15), ľúbeznú vôňu Krista, ktorá priťahuje iných. Mnohí ľudia, mladí aj tí starší, majú už po krk toho prázdneho a zmäkčilého života, bez ľudského a nadprirodzeného zmyslu. Príklad nášho života sebadarovania, atmosféra našich centier a našich domovov – atmosféra radostnej striedmosti, to že sme nároční a súčasne chápajúci voči iným – je akoby magnetom, ktorý priťahuje tých najvznešenejších ľudí, tých najúprimnejších, najdychtivejších po veľkých veciach. A toto sú tí ľudia, o ktorých sa Boh slobodne rozhoduje, že ich chce potrebovať, aby oslovil celé ľudstvo (zaujímajú nás všetky duše), s našou snahou konať ako kvas v tomto prostredí (List, 2. februára 1985).