JEŽIŠ čerpal inšpiráciu pre svoje kázanie z bežného života, čo uľahčovalo pochopenie jeho posolstva. Rybárom hovoril o člnoch a sieťach, poľnohospodárom o semenách a úrode, ženám v domácnosti o bežných domácich prácach. To sa deje aj v evanjeliu dnešnej svätej omše. Po slabom prijatí reči na vrchu a apoštolskej reči zo strany náboženských autorít Ježiš so zármutkom zvolá: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ,Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste‘“ (Mt 11, 16-17).
Majster používa tento obľúbený refrén, aby sa sťažoval na reakciu na svoje slová. Títo ľudia, predstavitelia vtedajšej židovskej religiozity, mali tú česť počuť dobrú správu z úst Božieho Syna, a predsa sa rozhodli pokračovať, akoby sa nič nestalo. Naopak, vieme, že mnohí jednoduchí a pokorní ľudia ho prijali s vierou. Z tohto dôvodu Ježiš neskôr vznesie svoju modlitbu k Otcovi: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11, 25).
Počas adventu nás Pán pozýva, aby sme sa pripravili na oslavu Ježišovho narodenia. Môžeme využiť príležitosť a pozorne sa pozrieť na svoj život, najmä na spôsob, akým prijímame Božie dary: robíme to ako malí a jednoduchí, ktorí počuli Božie slovo a uviedli ho do praxe, alebo ako tie autority, ktoré boli presvedčené o svojej múdrosti a odmietli pozvanie Ježiša Krista? Môžeme Boha prosiť o potrebnú poslušnosť, aby sme mohli prijímať jeho dary. „Duch Svätý je tým, kto svojimi vnuknutiami dáva nadprirodzený zmysel našim myšlienkam, túžbam a činom. To on nás vedie, aby sme prijali Kristovo učenie a dôkladne si ho osvojili; to on nám dáva svetlo, aby sme si uvedomili svoje osobné povolanie, ako aj silu na uskutočnenie všetkého, čo Boh od nás očakáva. Ak budeme poddajní voči pôsobeniu Ducha Svätého, bude sa v nás čoraz výraznejšie formovať obraz Krista, a každým dňom sa budeme viac približovať k Bohu Otcovi. Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi (Rim 8, 14)“[1].
„PRIŠIEL Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ,Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ,Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky“ (Mt 11, 18-19). Ježiš upozorňuje svojich poslucháčov, že mnohí nepočúvali ani Krstiteľovu výzvu k pokániu, ani jeho vlastné posolstvo radosti. Prirovnáva ich preto k protagonistom tej detskej piesne, ktorí netancovali na svadobných piesňach ani neplakali na pohreboch.
V hĺbke duše títo ľudia nemohli v Jánovi Krstiteľovi rozpoznať Eliáša a v Ježišovi Kristovi Mesiáša. Možno boli príliš pripútaní k vlastným názorom a predsudkom a neuvedomovali si, kto to k nim hovorí. „Jedinou Božou túžbou je spasiť ľudstvo, ale problémom je, že pravidlá spásy chce často diktovať človek (...). Aj my, každý z nás, v sebe nosíme túto drámu. Preto je dobré, aby sme sa sami seba pýtali: Ako chcem byť spasený? Mojím spôsobom?“[2].
Prosme Pána, aby nám udelil dar počúvať jeho vnuknutia: aby sme mali nadprirodzený pohľad, aby sme sa nechali prekvapiť Bohom, ktorý je živý v ľuďoch a udalostiach okolo nás. Aby sme neupadli do smutnej reality Ježišových súčasníkov, ktorú nám pripomína dnešné evanjelium, je nevyhnutné, aby sme dbali na častý kontakt s Bohom, ktorý nás vedie ku kontemplatívnemu životu. Je však tiež dôležité, aby sme sa nedržali svojich predstáv o Božom konaní a boli otvorení jeho tvorivosti. Len tak budeme môcť čítať naplnené prisľúbenia, ktoré nám adresoval prorok Izaiáš: „Keby si si bol všímal moje rozkazy, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoje blaho ako morské vlny. A bolo by ako piesku tvojho potomstva a plodov tvojho lona ako jeho zrniek, nebolo by zničené ani vyhubené tvoje meno predo mnou“ (Iz 48, 18-19).
MODLITBY dnešnej svätej Omše tiež odkazujú na podobenstvo o múdrych pannách a vyzývajú nás, aby sme ich napodobňovali v ich pripravenosti na príchod Ženícha: „Pán príde, choďte mu v ústrety. On je to, knieža pokoja“[3].
Ježiš prirovnáva nebeské kráľovstvo k „desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob“ (Mt 25, 1-4). Podobenstvo je výzvou, aby sme boli vždy pripravení, aby sme, keď príde rozhodujúci okamih stretnutia so Ženíchom, ktorého deň ani hodinu nikto nepozná, boli naplnení láskou k Bohu a blížnemu. Ide o to, aby sme upierali zrak na najvyššie dobrá, rozlišovali, čo si musíme vybrať, aby sme boli šťastní, a pripravovali sa na plnenie predsavzatí, aby sme tieto dobrá dosiahli. To je olej, ktorý nám umožní vyjsť v ústrety Ženíchovi Cirkvi, ktorý sa narodí v Betleheme.
Na príklade múdrych panien sa v prefácii Omše zdôrazňuje, že „sám Pán nám dáva milosť, aby sme sa s radosťou pripravovali na slávnosť jeho narodenia, aby nás našiel i bedliť v modlitbách i jasať na jeho slávu“[4]. Sme múdri vo svojej modlitbe, keď bdieme a vždy sa snažíme klásť Pána na prvé miesto: „niekoľko minút rozjímavej modlitby, účasť na Svätej Omši — ak môžeš, denne — a časté Sväté prijímanie. Pravidelne prichádzať ku Sviatosti zmierenia, hoci ťa tvoje svedomie neobviňuje zo smrteľného hriechu; návšteva Ježiša vo Svätostánku; modlitba a rozjímanie nad tajomstvami Svätého ruženca a mnoho iných úžasných spôsobov, ktoré poznáš, alebo ktoré sa môžeš naučiť“[5].
Prosme o príhovor našu Matku, Pannu Máriu, aby nám pomohla pripraviť sa na príchod jej Syna s poslušnosťou a nadprirodzeným pohľadom. Chceme byť opäť prekvapení Ježišovým narodením, a za to sa modlíme v dnešnej svätej Omši: „Všemohúci Bože, daj, aby sme v ustavičnej bdelosti očakávali príchod tvojho jednorodeného Syna a podľa výzvy evanjelia ponáhľali sa s horiacimi lampami v ústrety pôvodcovi našej spásy Ježišovi Kristovi“[6].
[1] Svätý Josemaría, Ísť s Kristom, bod 135.
[2] František, Homília, 3-X-2014.
[3] Alelujový verš, piatok druhého týždňa v adventnom období.
[4] Prefácia II v adventnom období.
[5] Svätý Josemaría, Boží priatelia, bod 149.
[6] Modlitba dňa, piatok druhého týždňa v adventnom období.