Moji milovaní, nech Pán ochraňuje moje dcéry a mojich synov!
Píšem vám uprostred Svätého týždňa. Obraciam sa na Preblahoslavenú Pannu Máriu a prosím ju, aby Mariánsky rok, ktorý na jej počesť prežívame, oživil našu osobnú túžbu vložiť sa úplne do scén Pánovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania, v priebehu nastávajúceho veľkonočného Trojdnia.
Uplynulého 28. marca bolo deväťdesiate výročie od kňazskej vysviacky svätého Josemaríu a zajtra, na Zelený štvrtok, nám liturgia výrazným spôsobom kladie pred zrak ustanovenie Eucharistie a kňazstva v jeruzalemskom večeradle. Neskôr, počas Veľkonočnej vigílie, nám hovorí o Ježišovom víťazstve nad hriechom a smrťou, víťazstve, ktoré v Ňom patrí aj nám, ktorí sme sa – prostredníctvom krstu – pripojili k jeho smrti a vzkrieseniu.
Cirkev udeľuje sviatosti kresťanskej iniciácie – krst, birmovanie a sv. prijímanie – počas Veľkonočnej vigílie. My sme ich väčšinou prijali v detstve podľa pradávnej tradície, ktorá má svoj pôvod v učení Evanjelia. A v tej slávnej noci vigílie sme pozvaní, aby sme si obnovili záväzky, ktoré v našom mene vtedy vyslovili naši rodičia a krstní rodičia, alebo možno i my samotní.
V súlade s pravidlom, ktoré som v týchto mariánskych mesiacoch stanovil, vám navrhujem, aby ste uvažovali o dôležitosti týchto sviatostí v živote kresťanských rodín, a aby každý deň rástla naša vďačnosť Najsvätejšej Trojici za tieto spásonosné tajomstvá, ktoré nám umožňujú účasť na božských pokladoch.
Všetci môžeme a máme pomôcť na poli evanjelizácie rodín spôsobom, ktorý je najviac primeraný našim osobným okolnostiam. Prichádzajú mi na myseľ tí, ktorí pracujú v školách – verejných či súkromných – v priamom kontakte s otcami a matkami, s toľkými mladými, ktorí navštevujú ich triedy, s učiteľmi, s ktorými sa podieľajú na zodpovednosti za výchovu. Vám všetkým pripomínam, že vaša úloha, ktorá je prvoradého významu, sa nemá obmedzovať len na odovzdávanie poznatkov, ktoré vašich zverencov pripravia na budúcnosť; venujte sa – viem že tak aj robíte – celkovej formácii detí a dospievajúcich v rozličných aspektoch – ľudských, duchovných náboženských –,ktoré sú pre kresťanskú výchovu také príznačné.
Na prvom mieste je podstatná úloha otcov a matiek a určitým spôsobom tiež ostatných členov rodiny: súrodencov, starých rodičov, atď. Rodičia, alebo tí, ktorí ich zastupujú, sú tými prvými, ktorí majú zodpovednosť za výchovu detí. Keď pápež hovoril o jednotlivých členoch rodiny, vyhlásil: Vy, deti a mládež, ste plodmi stromu, ktorým je rodina: ste dobrými plodmi, keď má strom dobré korene, teda starých rodičov, a dobrý kmeň, teda rodičov. Ježiš hovoril, že každý dobrý strom prináša dobré ovocie a zlý strom zlé ovocie (por. MT 7,17). Veľká ľudská rodina je ako les, kde dobré stromy prinášajú solidaritu, spoločenstvo, dôveru, oporu, istotu, spokojnú striedmosť, priateľstvo. Početné rodiny sú nádejou spoločnosti. A preto sú veľmi dôležití starí rodičia. Majú veľmi veľkú hodnotu z hľadiska praktickej pomoci, a predovšetkým z hľadiska ich prispievania k výchove. Starí rodičia zachovávajú hodnoty určitého ľudu, rodiny a pomáhajú rodičom, aby tieto hodnoty odovzdávali deťom.[1] Zdôrazňujem, že manželské páry, ktorým Boh nedoprial potomkov, môžu hrať tiež dôležitú, obohacujúcu rolu v kresťanskej formácii v iných domovoch.
Koľko dobra prinášajú rodičia, ktorí toto svoje poslanie berú vážne! Preto to prvé, čo je potrebné, je, aby manželia a deti boli bežne doma prítomní, s presvedčením, že tento domov môže byť ,,predsieňou“ neba a školou lásky, pretože radosti a strasti jedného, sú strasťami a radosťami ostatných členov rodiny.
Sv. Josemaría nám odovzdal toto jasné učenie, ktoré je plodom aj jeho osobnej skúsenosti. Keď pri jednej príležitosti spomínal, ako ho Pán pripravoval na jeho poslanie zakladateľa Diela, hovoril: Dal mi narodiť sa do kresťanskej rodiny, aké sú bežné v mojej krajine, so vzornými rodičmi, ktorí praktizovali a žili svoju vieru, nechávali mi už od detstva veľmi veľkú slobodu a súčasne nado mnou starostlivo bdeli. Snažili sa mi dať kresťanskú formáciu a dostal som tu viac, než v škole, napriek tomu, že ma už od tretieho roku vodili do internátu spravovaného rehoľníčkami a od siedmeho roku do iného, spravovaného rehoľníkmi[2].
V dome starých rodičov sa naučil viesť skutočne kresťanský život, primeraný v každej chvíli okolnostiam jeho veku; a bol za to Bohu hlboko vďačný až do konca svojho života, keď sa mu v mysli vynárali veľké i malé príhody z tých prvých rokov mladosti. Z jeho vlastnej situácie a z jeho rozsiahlej kňazskej skúsenosti potom vychádzali rady, ktoré ponúkal otcom a matkám rodín.
Chcel by som konkrétne zdôrazniť, ako stále pripomínal dôležitosť dobrého príkladu. Od prvej chvíle – hovorieval– sú deti neúprosnými svedkami života svojich rodičov. Ani si to neuvedomujete, ale posudzujú všetko a občas vás posúdia zle. Takže to, čo sa v domácnosti udeje, má vplyv na dobro alebo zlo vašich malých stvorení. Snažte sa dávať im dobrý príklad, snažte sa neskrývať svoju zbožnosť, snažte sa byť vo svojom konaní poctiví. Potom sa to naučia aj vaše deti a budú korunou vášho neskoršieho veku a vašej staroby. Ste pre nich ako otvorená kniha[3].
Je veľmi dôležité, aby rodičia – a tiež aj otcovia, nielen mamy – učili deti prvé modlitby. Nenúťte ich k dlhému modleniu: trošku, ale každý deň, radil sv. Josemaría. Keď sú ešte maličké, zoberieš ich za ruku a prežehnáš ich ty, ich rúčkou. Na to sa potom nikdy nezabudne. Vaša ohľaduplnosť, vaša zbožnosť, spolu so zbožnosťou vašich manželov, našich rodičov, sa zakotvuje v hĺbke duše[4].Veľmi elegantne tiež povedal pri inej príležitosti:Nech vaše deti nechodia spať ako psíkovia. Rád to hovorím takto, pretože to vyznieva veľmi jasne a zrozumiteľne. Psík sa schúli do kúta, a je to. Vaše dieťa však nie: má sa prežehnať predtým, než si ľahne spať, a povedať pár slov Preblahoslavenej Panne Márii a Bohu, nášmu Pánovi, aj keď duša nie je úplne čistá[5].
So svätou hrdosťou sa priznával, že nikdy – ani ráno, ani večer – nevynechal ústne modlitby naučené v detstve: nebolo ich veľa, boli krátke, zbožné. Takže spomienka na mojich rodičov ma vedie k Bohu a pôsobí, že sa cítim – spolu s mojou pokrvnou rodinou – pevne spojený s tou druhou rodinou, ktorá bola v Nazarete – Ježišom, Máriou a Jozefom – a s tou nebeskou rodinou, jediným Bohom, ktorý je v troch osobách: Otcom, Synom a Duchom Svätým [6].
Ako deti rastú, je logické siahnuť po ďalších modlitbách: otčenáš, zdravas, požehnanie jedla, ruženec... A keď dosiahnu dostatočný vek, je veľmi vhodné, aby sa zúčastnili na nedeľnej svätej omši, aj keď vtedy ešte nerozumejú mnohému z toho, čo sa tam odohráva. Tak sa semienko kresťanského života, zasiate pri krste, rozvíja harmonickým, vyváženým spôsobom. A pripraví sa na prvé sväté prijímanie, pri ktorom Cirkev odporúča, aby mu predchádzala sviatostná spoveď [7].
Náš Otec vždy učil, že je vhodné uvádzať deti do sviatostného života, hneď ako to ich vek dovolí. Všimnite si jeho radu jednej matke: len ich veď, pekne rýchlo od začiatku, k svätej spovedi, akonáhle začnú používať svoj rozum. A ak ich môžeš pripraviť sama, tak ich priprav. Ak nie, tak potom nejaký kňaz, v ktorého máš dôveru. Nie je pravdou, že by deti zažili šok! Nie je pravda, že im to neprospieva! Mne to veľmi prospelo, a to ma mama priviedla k spovedi, keď som mal šesť rokov [8].
23. apríla bude ďalšie výročie svätého Josemaríu – jeho prvého svätého prijímania: deň obzvlášť vhodný k tomu, aby sme sa poďakovali Ježišovi Kristovi za chvíľu, keď sa poprvýkrát sviatostne usídlil v srdci nášho zakladateľa i každého z nás.
Predchádzajúce úvahy slúžia nám všetkým: otcom i matkám rodín, učiteľom a učiteľkám na základných, stredných i vyšších školách, tým, ktorí pri práci Prelatúry pomáhajú pri formácii dospelých, i tým mladším, ktorí so svojimi priateľmi obetavo pomáhajú v mládežníckych kluboch a podobných iniciatívach.
Som veľmi vďačný vychovávateľom atútorom, ktorí sa v profesionálnom a apoštolskom duchu venujú tejto starostlivosti, v úzkom spojení s rodinami. Majte na pamäti, že bez spolupráce rodičov, bez dobrého príkladu v lone rodiny, by ľahko vysychali plody vašej práce, odvedenej často za cenu veľkých obetí. Preto vám stále pripomínam, aby ste pozývali otcov a matky na aktivity klubov a k spolupráci na činnosti internátov. Pripomínajte im, aby svoju povinnosť vychovávať brali veľmi vážne a venovali svoj čas, svoju materiálnu pomoc, svoju iniciatívu, tejto úžasnej práci pripravovať vzorných občanov a dobrých kresťanov v internátoch a mládežníckych kluboch, ktoré sú akýmsi predĺžením domova.
V uplynulom mesiaci som vo fatimskej svätyni navštívil našu Pannu Máriu: v mojich modlitbách ste boli veľmi prítomní vy všetci a okrem toho mi Pán doprial tú radosť stretnúť sa s rôznymi skupinami mojich detí z Portugalska: mužmi i ženami, mladými i staršími, kňazmi i laikmi. Buďte naďalej veľmi spojení s mojimi úmyslami, zvlášť 20. apríla, na výročie môjho menovania za preláta Diela. A zintenzívnime naše modlitby za pápeža a jeho spolupracovníkov.
Skôr než skončím, pripomínam, aby sme sa snažili veľmi do hĺbky zúčastniť na liturgických obradoch svätého Trojdnia a potom veľkonočého obdobia. Povzbudzujte svojich priateľov, príbuzných a kolegov, aby vyťažili veľký úžitok z týchto svätých dní. A snažme sa naplniť ulice i naše domovy vďakyvzdaním, úkonmi zadosťučinenia a duchovnými svätými prijímaniami, a tak preukazovať Pánovi a jeho Najsvätejšej Matke najhlbšie city našich sŕdc.
So všetkou láskou vás žehná
váš Otec
+ Javier
Rím, 1. apríla 2015.
[1] Pápež František, Príhovor k talianskej asociácii početných rodín, 28-XII-2014.
[2] Sv. Josemaría, Poznámky z rozjímania, 14-II-1964.
[3] Sv. Josemaría, Poznámky z rodinného stretnutia, 12-XI-1972.
[4] Sv. Josemaría, Poznámky z rodinného stretnutia, 4-VI-1974.
[5] Sv. Josemaría, Poznámky z rodinného stretnutia, 18-X-1972.
[6] Sv. Josemaría, Poznámky z rodinného stretnutia, 28-X-1972.
[7] Por. Katechizmus katolickej cirkvi, č. 1457.
[8] Sv. Josemaría, Poznámky z rodinného stretnutia, 14-VII-1974.