V roku 2021 historik a profesor Pápežskej univerzity Svätého Kríža José Luis González Gullón spolu s Johnom F. Coverdalom publikoval knihu Historia del Opus Dei, ktorá sa teraz predstavuje v talianskom vydaní vydavateľstvom Ares pod názvom Opus Dei. Una storia. Toto dielo ponúka rozsiahly a dokumentovaný pohľad na vývoj Opus Dei od jeho založenia v roku 1928 až po súčasnosť. Kniha spája vedeckú prísnosť výskumu s pokojnou reflexiou ľudských a duchovných procesov, ktoré sprevádzali jeho rast.
V kontexte súčasného procesu revízie stanov Opus Dei, o ktorý požiadal pápež František, sme sa rozprávali s profesorom Gonzálezom Gullónom. Rozhovor v reflexívnom tóne sa usiluje ponúknuť široké pochopenie charizmy, jej cesty a jej miesta v nedávnych dejinách Cirkvi.
Vaša kniha ponúka široký pohľad na vývoj Opus Dei počas takmer jedného storočia. Keby ste mali v niekoľkých slovách zhrnúť pôsobenie tejto inštitúcie v nedávnych dejinách Cirkvi, čo by ste označili za jej najosobitejší prínos?
Napĺňať radosťou mnohých mužov a ženy zvesťou, že Boh ich volá byť s ním spojení tam, kde žijú, kde pracujú, kde sa nachádzajú. Jadrom ducha Opus Dei je podľa slov svätého Josemaríu pochopiť a prijať za svoje, že „tam, kde sú ľudia, vaši bratia i sestry, tam, kde sú vaše túžby, vaša práca, vaše lásky, tam je miesto vášho každodenného stretnutia s Kristom“.
Aké historické a duchovné okolnosti rámcujú vznik Opus Dei v roku 1928? Do akej miery odpovedá na otázky a nepokoje vtedajšieho súčasného sveta?
Posolstvo, ktoré odovzdával svätý Josemaría, sa zaraďuje do prúdov spirituality, ktoré zdôrazňovali povolanie laikov k svätosti – môžeme spomenúť svätého Františka Saleského – a tiež diecéznych kňazov, ako bol svätý Ján Mária Vianney, svätý farár z Arsu. Prostredníctvom Opus Dei Boh pripomenul, že povoláva väčšinu ľudí k svätosti uprostred sveta, a konkrétnejšie prostredníctvom posväcovania práce a ostatných okolností každodenného života. Od samého začiatku niesla táto charizma so sebou poslanie zverené zakladateľovi: dať vznik kresťanskej rodine zloženej zo žien a mužov, laikov i kňazov, ktorí by si toto posolstvo osvojili a šírili ho osobným aj inštitucionálnym spôsobom.
Podľa vášho výskumu, ako súvisí jadro posolstva Opus Dei s jeho historickým vývojom?
Duch, ktorý svätý Josemaría prijal v roku 1928, stojí pri zrode všetkých zmien a rozvojov, ktorými Opus Dei v priebehu času prešlo. Overujem si to najmä teraz, keď píšem novú biografiu zakladateľa Diela, ktorého život by sa dal zhrnúť slovami byť a konať Opus Dei: jeho spôsob spojenia s Ježišom spočíval v darovaní života pre Dielo a v odovzdávaní tejto vášne jeho duchovným dcéram a synom, na úžitok celej Cirkvi.
Po zakladateľovi sa jeho nástupcovia na čele Opus Dei a ostatní členovia Diela usilovali žiť, rozvíjať a šíriť to isté posolstvo, ktoré zapustilo korene v desiatkach krajín a rozličných kultúrach. Prirodzene, nebola to priama cesta bez ťažkostí. Úspechy aj osobné obmedzenia, kontinuity i zmeny poznačili dejiny inštitúcie i jej členov a sú kľúčové pre pochopenie toho, čo Opus Dei predstavuje dnes, na prahu svojho storočného jubilea.
Okrem inštitucionálnej organizácie a apoštolských iniciatív, čo ste objavili o každodennom živote veriacich Opus Dei a o ich konkrétnom spôsobe prežívania viery uprostred sveta?
Keď sme sa John Coverdale a ja rozhodli študovať dejiny Opus Dei, stanovili sme si niekoľko cieľov. Jedným z nich bolo uskutočniť dôkladný archívny výskum, ktorý by odpovedal na hlavné témy formujúce vývoj Diela. Ďalším bolo prekročiť čisto inštitucionálne dejiny a dať priestor životu konkrétnych ľudí. Hoci bolo v mnohých momentoch jednoduchšie rozprávať o inštitucionálnych aspektoch, vždy sme sa snažili zdôrazniť, že osobné konanie každého člena v prostredí, kde žil a pracoval, formovalo dejiny Opus Dei.
Myslím si, že existuje toľko príbehov, koľko je členov alebo spolupracovníkov tejto inštitúcie.
Skôr ako príbeh Opus Dei, si myslím, že existuje toľko príbehov, koľko je členov alebo spolupracovníkov tejto inštitúcie. V každej okolnosti každý odpovedal svojím vlastným spôsobom na povolanie, ktorým ho Boh oslovoval. To je skutočná história Opus Dei.
Každá živá skutočnosť prechádza obdobiami rastu, napätí a učenia sa. Ktoré by ste označili za hlavné výzvy, ktorým muselo Opus Dei čeliť vo svojom inštitucionálnom a duchovnom vývoji?
Spomenul by som dve veľké výzvy. Prvou bola smrť svätého Josemaríu Escrivá de Balaguer v roku 1975. V každej cirkevnej inštitúcii znamená smrť zakladateľa začiatok novej etapy, v ktorej charizma už nie je priamo vedená svojím šíriteľom. V prípade Opus Dei boli rozhodujúci dvaja prví nástupcovia svätého Josemaríu – blahoslavený Álvaro del Portillo a monsignor Javier Echevarría – ako aj osoby, ktoré so zakladateľom dlhé roky žili a patrili do jeho najbližšieho okolia.
Druhá výzva sa začala v roku 2016 smrťou monsignora Echevarríu ako znak novej etapy, v ktorej väčšina členov Diela osobne nepoznala zakladateľa ani tých, ktorí s ním spolupracovali. Je to obdobie, v ktorom sa objavuje výzva zostať vernými pôvodnému duchu a zároveň z tejto vernosti charizme odpovedať na zmeny v spoločnosti, v Cirkvi i v samotnej inštitúcii, čo so sebou prináša určitý vývoj v spôsoboch konania a vyjadrovania. Zdá sa mi, že toto historické obdobie bude v budúcnosti predmetom štúdia, pretože sa ukáže, že samotná charizma ponúka schopnosť otvárať nové cesty bez straty jednoty s pôvodom.
Opus Dei prešlo v Cirkvi osobitnou právnou cestou, od svojich začiatkov až po svoje ustanovenie ako osobnej prelatúry. Aký je význam tejto cesty?
Právna cesta Opus Dei v rámci Cirkvi bola od začiatku organickým a postupným procesom. Ako pri iných cirkevných skutočnostiach s dlhým vývojom, konkrétna právna forma vyjadrujúca poslanie sa prispôsobuje možnostiam, ktoré právo v danom období ponúka, zatiaľ čo charizma zostáva základným referenčným bodom. V našom prípade bola táto cesta podrobne preskúmaná v knihe El itinerario jurídico del Opus Dei, [Právny itinerár Opus Dei], ktorá ukazuje, ako rozličné možné kanonické formy postupne poskytovali rámce na uskutočnenie posolstva prijatého svätým Josemaríom.
Ak sa zameriame na rok 1982, ustanovenie Opus Dei ako osobnej prelatúry sa opiera o učenie Druhého vatikánskeho koncilu – najmä o Presbyterorum Ordinis – a o jeho neskorší rozvoj v dokumente Ecclesiae Sanctae a v Kódexe kánonického práva. V tomto teologickom a pastoračnom horizonte svätý Ján Pavol II. usúdil, že táto právna forma dobre slúži poslaniu Opus Dei v Cirkvi.
V posledných rokoch pápež František zaviedol niektoré zmeny v regulácii osobných prelatúr. V roku 2022 požiadal Opus Dei, aby navrhlo úpravu svojich stanov, a v roku 2023 boli spresnené niektoré kánony týkajúce sa tejto právnej formy. Dielo sa snažilo na tieto požiadavky odpovedať s vernosťou charizme a s otvorenosťou voči tomu, čo Cirkev uzná za vhodné. V júni 2025 Opus Dei predložilo požadovaný návrh podľa postupu určeného Svätou stolicou.
Niektorí opisujú 20. storočie ako novú jar Cirkvi, poznačenú rozkvetom mnohých cirkevných skutočností. Dnes mnohé z nich dozreli a žijú už obdobie po zakladateľskej fáze. Ako Cirkev sprevádza ich inštitucionálnu a duchovnú zrelosť?
Vzťah medzi cirkevnou autoritou a novou charizmou je potrebný od samého začiatku, na miestnej aj univerzálnej úrovni. V tejto interakcii je zásadný pokojný dialóg, ktorý sa živí časom, počúvaním a vzájomným rešpektom. Cirkevná autorita prijíma nové charizmy, keď rozpozná ich vernosť viere a ovocie svätosti, ktoré prinášajú, zatiaľ čo charizmy samy seba chápu ako skutočnosti patriace k jedinému mystickému Telu Kristovmu.
svätý Josemaría miloval jednotu Cirkvi a pomáhal mnohým vnímať ju ako matku
Od začiatkov Opus Dei svätý Josemaría miloval jednotu Cirkvi a pomáhal mnohým vnímať ju ako matku. V prvej rezidencii Diela v Madride v tridsiatych rokoch umiestnil nápis s novým prikázaním lásky, ktoré nám dal Ježiš. A výrazom, ktorý pripomínal jeho aragónske korene, hovorieval, že Opus Dei je „malá čiastočka Cirkvi“.
Vo svetle vášho výskumu a dejín, ktoré ste opísali, ako vstupuje Opus Dei do svojho storočného jubilea v súčasnom kontexte Cirkvi a sveta?
Opus Dei prichádza k svojej storočnici spolu s pápežom, s kresťanmi a so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle. A robí tak s veľkou vitalitou. Dnes mnohí ľudia objavujú v duchu Opus Dei cestu, ktorá ich vedie k stotožneniu sa s Ježišom Kristom a k premieňaniu sveta pre Boha.
Myslím si, že evanjelizačná výzva je väčšia než pred sto rokmi. Vidíme to v západných krajinách, kde mnohé rodiny stratili vieru svojich predkov a kde je málo predpokladov na to, aby v mladých zapustilo korene radikálne darovanie sa uprostred sveta; významné výzvy sú aj v Ázii a Afrike, kde sa výrazná apoštolská vitalita spája so skutočnosťou, že väčšina obyvateľstva nie je kresťanská.
duch Opus Dei pomáha mnohým ľuďom každého stavu spoznať a milovať Ježiša
V oboch kontextoch duch Opus Dei pomáha mnohým ľuďom každého stavu spoznať a milovať Ježiša. Toto šírenie posolstva uskutočňujú muži a ženy, ktorí – ako pripomínal svätý Josemaría – sa usilujú byť kontemplatívni uprostred sveta, sú spojení s pápežom a s Cirkvou a majú jasný zmysel pre poslanie.