„Začala som pracovať mimo domu, až keď som mala päťdesiat rokov, lebo dovtedy som sa naplno venovala rodine,“ hovorí Lucía, matka siedmich detí a stará mama desiatich vnúčat. Žije s manželom a najmladšou dcérou v provincii Trento v Taliansku. „Aby som umožnila všetkým našim deťom študovať, v roku 2007 som sa ako štyridsaťdeväťročná prihlásila do verejnej súťaže na miesto upratovačky, na profesiu, z ktorej sa postupne vytvorila pozícia školskej asistentky,“ vysvetľuje Lucía.
Lucia je šťastná, lebo vždy mala všetko potrebné, aby sa postarala o rodinu
Dnes Lucía pracuje na čiastočný úväzok, so zmluvou na dobu určitú, ale je šťastná, lebo vždy mala všetko, čo potrebovala, aby sa mohla postarať o svoju rodinu: „Keď sa zdalo, že všetky zdroje sa vyčerpali, vždy nastal nejaký pozitívny obrat. To nám umožnilo pohnúť sa vpred.“
„Začala som pracovať vo verejnej inštitúcii a prvýkrát som sa trochu hanbila, lebo práca upratovačky je znevažovaná a v malých mestách vie každý o každom všetko. Potom som si však začala vážiť síce drobné, ale početné radosti z práce – najmä kontakt s veľkým počtom ľudí: rodičmi, učiteľmi, deťmi a pracujúcimi v administratíve,“ vraví Lucía.
„Mať toľko detí a vnúčat, bolo pre mňa, ako prejsť z mojej veľkej rodiny do veľmi veľkej rodiny v škole.“ Lucía, ktorá je dva roky supernumerárkou Opus Dei, pracuje posledných trinásť rokov ako školská asistentka na rôznych školách: „Najradšej pracujem na stredných školách, lebo chlapci a dievčatá sú komunikatívnejšie a je tam lepšia atmosféra.“
Každý pozná svet pracovníkov škôl zvonku, ale aký je pohľad na školský život z chodby školy? „Profesionálne prostredie je tu veľmi pestré, lebo sú tu kolegovia, ktorí nemajú základné školské vzdelanie, a iní, ktorí majú odborné vzdelanie. Sú chvíle, keď je moja práca náročná, najmä na menších školách s menším počtom zamestnancov. Napríklad, keď musíte pred letom upratať všetky triedy, haly a kancelárie,“ hovorí Lucia.
Veľmi sa mi páči pokoj, ktorý vychádza z mojej viery a z uvedomovania si toho, že sme Božie deti.
„Niekedy trávim chvíle sama vo svojej kancelárii, pretože učitelia ani úradníci už nemajú čo robiť. V týchto momentoch využívam príležitosť na modlitbu niekoľkých Zdravasov za školu.“
„Nie som dlho v Opus Dei, hoci už roky dostávam kresťanskú formáciu,“ uzatvára Lucía. „Veľmi sa mi páči pokoj, ktorý vychádza z mojej viery a z uvedomovania si toho, že sme Božie deti. Takže viem, že nič, čo urobím, nebude stratené.“