Volám sa Veronika, mám 25 rokov. V roku 2005 som začala študovať chémiu na vysokej škole v Bratislave. Pochádzam z východného Slovenska, takže som bývala na internáte. O Opus Dei som predtým nevedela a ani nepočula. Jeden deň som išla do kostola na spoveď, kde bol kňaz zo Španielska. Keďže som zvedavá, opýtala som sa ho, čo tu robí. To bol môj prvý kontakt s Opus Dei. Neskôr som sa pýtala stále viac a viac až ma predstavil jednej Numerárke, ktorá mi ukázala Centrum a v krátkosti vysvetlila, čo znamená Opus Dei. Od prvej chvíle sa mi tam veľmi páčilo. Bol to pekný dom, ale nielen to. Neskôr som zistila, že to bolo tým, že sú to naozajstné domovy.
Byť svätá tam, kde som, posväcovať svoju prácu (vtedy to bolo pre mňa moje štúdium) a to tým, že ju budem vykonávať dobre a obetujem ju Bohu. Byť dobrým kresťanom, slúžiť svojou prácou a a tým všetkým sa môžem stať svätou. Toto bolo pre mňa niečo nové, ale zároveň to, čo som hľadala. Keďže som chcela vedieť viac, začala som čítať knihy o duchu Opus Dei a samozrejme knihy sv. Josemaríu Escrivá. Pomaly som prišla na jednu dôležitú vec a to, že môžem milovať Boha a stať sa svätou v mojom bežnom živote.
To, že som spoznala Dielo, znamenalo veľkú zmenu pre môj život. Nájsť zmysel svojho života- čo Boh pripravil pre každého človeka. Tým mojím to bolo zistenie, že ma Boh volal, aby som mu dala svoj život a to tak, že mu budem slúžiť ako Numerárka Opus Dei.
Prečo v celibáte? Mojím plánom bolo založiť si rodinu a žiť ako dobrý kresťan. Spojiť rodinný život so životom kresťanským. Nemyslela som, že by som niekedy mohla žiť v apoštolskom celibáte.
V jedno leto som pracovala v Administrácii v Centre. Administráciou sa nazýva miesto, osoby aj práca, ktoré sa vykonávajú v Centrách Opus Dei. Úlohou Administrácie je hlavne to, že sa stará, aby tieto domy boli skutočnými domovmi. Vytvára rodinné prostredie tak, ako to chcel náš Zakladateľ. Chcem tým povedať, že s Administráciou je každé Centrum domovom, do ktorého sa vráti človek po dlhom dni v práci alebo v škole s radosťou. Kde ho čaká dobré jedlo, pekný a čistý dom, usmievaví ľudia,... Opus Dei je veľká rodina a nikto v nej nie je anonymný. Myslím si, že táto rodinná atmosféra a posolstvo Opus Dei bolo pre mňa dôležité, aby som kladne odpovedala na Božie volanie a stala sa Numerárkou.
Prečo pracujem v Administrácii Centra a nie v laboratóriu nejakej chemickej firmy? Aj keď som skončila štúdium chémie a mohla som pracovať možno aj v nejakom laboratóriu, radšej som si vybrala “laboratórium domova”. V chemických laboratóriách sa skúmajú, vymýšľajú vždy nové a nové látky a to je dobré, ale myslela som, že radšej sa budem podieľať na podpore tej najdôležitejšej časti spoločnosti- rodiny. Administrácia je tá, ktorá ten domov vytvára.
Mojou prácou je, aby sa ľudia, ktorí bývajú v Centre Opus Dei a aj ľudia, ktorí tam prídu, cítili dobre, ako doma. Snažíme sa o ľudí starať nie ako v hoteli, v ktorom ste len jeden z hostí, ale tak, že každý je dôležitý osobitným spôsobom. Osobne mi robí veľkú radosť, keď môžem napríklad niekomu priraviť narodeninovú oslavu. Urobiť jedlo, ktoré má rád/rada, pretože tieto detaily robia ľudí šťastnými a to je tiež našou úlohou. Každý človek chce byť šťastný, ale ešte lepšie je robiť šťastnými iných.
Niekedy je až neuveriteľné, že z miesta, kde pracujem, môžem toľkých urobiť šťastnými. Tak napríklad: niekto príde domov z práce unavený a na večeru dostane svoje obľúbené jedlo, ktoré sme pripravili, hneď sa cíti lepšie, začína byť šťastnejší. Radosť sa prenáša veľmi rýchlo a o chvíľu tu máme dvoch, troch šťastných a tí to posielajú ďalej a ďalej. Takže urobte šťastným jedného a urobíte šťastnými iných.
V dnešnej dobe sa kladie veľký dôraz na kariéru. Moju prácu nie je častokrát vidieť, pretože človek si rýchlo zvykne a začína mnohé veci brať ako samozrejmosť. Mojou “kariérou” sú ľudia, o ktorých sa starám, pretože oni sú tí, ktorým ušetrím čas, aby mohli budovať svoju kariéru a robiť spoločnosť lepšou.
Som veľmi šťastná, že sa môžem prostredníctvom mojej práce podieľať na zlepšení spoločnosti a konkrétne mojej rodiny.