O Duchu Svätom podľa apoštola Pavla

V stredu 15. novembra Svätý Otec sa v katechéze zameral na osobu sv. Pavla ako teológa. Poukázal na to, aké miesto mal v jeho živote a pôsobení Duch Svätý a na to, v čom môže jeho príklad inšpirovať kresťanov dnešného sveta.

„Vieme, čo nám sv. Lukáš hovorí o Duchu Svätom v Skutkoch apoštolov, keď opisuje udalosť jeho zoslania. Duch Svätý so sebou prináša mocný podnet vziať na seba úlohu svedka evanjelia na cestách sveta. Naozaj kniha Skutkov rozpráva o množstve misií, vykonaných apoštolmi najskôr v Samárii, potom na pobrežnom území Palestíny až po Sýriu. Predovšetkým sa opisujú tri veľké Pavlove apoštolské cesty, ako som už spomenul na jednom z predchádzajúcich stredajších stretnutí.”

Božími deťmi sme v Duchu Svätom Benedikt XVI. zdôraznil, že sv. Pavol nám vo svojich listoch hovorí o Duchu aj z iného uhla pohľadu. Poukazuje na jeho prítomnosť v živote kresťana a na to, akým spôsobom poznačuje jeho identitu.

„Keď Pavol uvažuje o Duchu, vysvetľuje jeho vplyv nielen na konanie kresťana, ale aj na samotné jeho bytie. Je to on, kto hovorí, že Boží Duch v nás prebýva (porov. Rim 8, 9; 1 Kor 3, 16) a že Boh poslal ,do našich sŕdc Ducha svojho Synaę (Gal 4, 6). Teda podľa Pavla Duch preniká až do našej dôvernej osobnej hlbiny. S týmto úmyslom sa zahľaďme na niektoré jeho slová s podstatným významom: ,Zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti... Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! (Rim 8, 2; 15). Keďže sme deti, môžeme Bohu hovoriť Otec.”

Benedikt XVI. poukázal na to, že práve v tom, že nie sme iba Božím obrazom, ale sme Božími deťmi spočíva skutočná hodnota človeka. Do výnimočného vzťahu s Bohom sa dostávame vďaka milosti sviatostí krstu a birmovania a to skôr, ako by sme si čokoľvek zaslúžili skutkami. Dodal, že je to „pozvanie pretvoriť tento objektívny dar na subjektívnu realitu, rozhodujúcu o našom myslení, našom konaní, našom bytí.”

Bez Ducha niet modlitby Ako Svätý Otec zdôraznil, ďalšou dôležitou vecou, ktorú nás apoštol Pavol učí, je prítomnosť Ducha Svätého ako nevyhnutnej podmienky na skutočnú modlitbu. „,Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohuę (Rim 8, 26 - 27). Mohli by sme teda povedať, že Duch Svätý – čiže Duch Otca a Syna – je dušou našej duše, najtajnejšou časťou nášho bytia, odkiaľ neprestajne vystupuje k Bohu modlitba, ktorú nedokážeme ani správne vyjadriť. Duch, ktorý je v nás vždy aktívny, nahrádza naše chyby a ponúka Otcovi našu poklonu, spolu s našimi najhlbšími túžbami. To si, prirodzene, vyžaduje vysoký stupeň živého spoločenstva s Duchom. Je to pozvanie byť vždy citlivejšími, vnímavejšími na prítomnosť Ducha v nás a premieňať ju na modlitbu, preciťovať jeho prítomnosť a naučiť sa modliť tak, aby sme sa rozprávali s Otcom ako synovia v Duchu Svätom.“

V Duchu Svätom milujeme V závere katechézy hlava Katolíckej cirkvi pripomenula veriacim ešte jeden aspekt Ducha Svätého, o ktorom nás učí sv. Pavol – jeho spojenie s láskou. „V encyklike Deus caritas est som citoval veľmi významné vyjadrenie sv. Augustína: ,Ak vidíš lásku, vidíš Najsvätejšiu Trojicuę (č. 19) a pokračoval som vysvetlením: ,Duch Svätý je totiž vnútornou silou, ktorá zosúlaďuje ich srdcia s Kristovým Srdcom a podnecuje ich, aby milovali bratov tak, ako ich miloval on' (tamtiež).

Duch nás včleňuje do samotného rytmu Božieho života, ktorý je životom lásky, tým, že nám umožňuje osobnú účasť na vzájomných vzťahoch medzi Otcom a Synom. Keď Pavol menuje rôzne prvky ovocia Ducha Svätého, nie bezvýznamne kladie na prvé miesto lásku: ,ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj...ę (Gal 5, 22). A keďže podstatou lásky je zjednocovať, znamená to predovšetkým, že Duch je tvorcom spoločenstva v kresťanskej komunite, ako to hovoríme aj na začiatku svätej omše: ,... spoločenstvo Ducha Svätého' – čiže to, ktoré je ním vytvorené – ,nech je s vami všetkými' (2 Kor 13, 13).

Na druhej strane je tiež pravda, že Duch nás povzbudzuje nadviazať láskyplné vzťahy so všetkými ľuďmi. Pretože keď milujeme, dávame priestor Duchu, dovoľujeme mu v plnosti sa realizovať. Pochopiteľné teda je, prečo Pavol v tom istom Liste Rimanom ponúka dve povzbudenia – ,buďte vrúcneho duchaę a ,nikomu sa neodplácajte zlým za zlé' (Rim 12, 11; 17).” 

Napokon Benedikt XVI. vyzval veriacich, aby umožnili Duchu Svätému vstúpiť do ich životov a nechali sa ním formovať smerom k veľkým hodnotám lásky, radosti, spoločenstva a nádeje.