Ramón Goyarrola (Bilbao, 1969) je hrdý na to, že je Bask a nikto mu to nemôže zazlievať. Práve tomu, že pochádza z Bilbaa, a sile, ktorá sa spája s ľuďmi z tohto regiónu Španielska, pripisuje dobrú náladu a nadšenie, s akým privítal svoje nedávne vymenovanie za biskupa v Helsinkách, diecéze, ktorú dobre pozná, keďže doteraz bol jej generálnym vikárom. Hovorí, že je pokojný a že sa modlil a rozjímal nad týmto menovaním pápežom Františkom, ktoré napokon prijal len pred niekoľkými týždňami.

Ramón študoval medicínu na Navarrskej univerzite a niekoľko rokov po ukončení štúdia bol vysvätený za kňaza. Jeho pristátie v Helsinkách sa datuje takmer 20 rokov dozadu, keď v roku 2006 vtedajší biskup diecézy požiadal preláta Opus Dei o vyslanie kňaza na podporu evanjelizačnej činnosti Cirkvi v krajine.

Bol to on, kto si zbalil kufre a odišiel na sever Európy, a hovorí, že nemal problém zvyknúť si na takú chladnú krajinu s malým počtom hodín denného svetla a s jazykom a kultúrou, ktoré sa veľmi líšia od toho, na čo je zvyknutý. Miestni obyvatelia mu tam zmenili krstné meno Ramón na Raimo, ktoré viac zodpovedá fínskemu. V rozhovoroch, ktoré poskytol niektorým médiám, ako napríklad The Objetive a El Correo, povedal, že od detstva miluje sever a že ho vždy zaujímali najmä severské krajiny Európy.

Nedostatok katolíckych kňazov v krajine - je ich tam sotva 30 - znamená, že Ramón sa venuje rôznym úlohám. Roky bol kaplánom univerzitnej rezidencie podporovanej Opus Dei v Helsinkách, kde bol v častom kontakte s mladými ľuďmi v krajine, a neskôr sa stal aj kaplánom Helsinskej obchodnej akadémie. Venoval sa aj pastoračnej práci vo väzniciach a dokonca aj v armáde.

Diecéza, ktorú začne o niekoľko týždňov spravovať, je jednou z najsekulárnejších a najchudobnejších na svete, má sotva 16 000 katolíkov, čo je menej ako 1 % obyvateľstva, a osem farností. Väčšinu veriacich tvoria luteráni, 68,7 %, a 1,1 % pravoslávni, zvyšok sú ateisti alebo agnostici. Práve táto rôznorodosť duchovných robí z krajiny etalón v medzináboženskom dialógu so silným ekumenizmom a rešpektom medzi vierovyznaniami. Samotný Ramón v niekoľkých rozhovoroch uviedol, že ho udivuje schopnosť Fínov počúvať a chápať: "ľudia tu nemajú predsudky, vedia počúvať: môžu mať veľmi odlišné názory, ale navzájom sa rešpektujú a myslia si, že sa môžu jeden od druhého učiť, zatiaľ čo v južnej Európe by sa niekedy vnímali ako nepriatelia. Tu existuje spoločné dobro, ktoré sa považuje za dôležitejšie ako vlastné videnie," uvádza pre denník El Correo. Uvedomuje si aj ekonomické ťažkosti, ktorými musí diecéza prechádzať. So zmyslom pre humor hovorí, že sú chudobní a to málo peňazí, ktoré majú, míňajú na zaplatenie kúrenia kvôli nízkym teplotám v krajine.

Goyarrola zdôrazňuje dva problémy, ktoré treba v krajine riešiť, ako sú alkoholizmus a samovraždy, na ktoré "môže poskytnúť liek len Božie šťastie napísané veľkými písmenami". V novembri má byť vysvätený za biskupa a Ramón bude stáť na čele tejto malej časti Božieho ľudu a zároveň bude čeliť výzvam, ktoré ho čakajú vo Fínsku, kde okrem studeného severného vetra fúka aj Duch Svätý.