Evanjelium (Mt 23, 1-12)
Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom:
„Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“.
Komentár
Evanjelium tejto nedele je zbierkou Ježišových výrokov, ktoré sú súčasťou rozsiahleho poučenia pre jeho učeníkov. Učiteľ jasne poukazuje na postoje, ktoré by mal mať dobrý kresťan, a na správanie, ktorého sa má vyvarovať. Pán predovšetkým varuje pred neresťou prísnosti a pred hľadaním potlesku a uznania druhých.
Z kritiky, ktorú Ježiš adresuje ľuďom v autoritatívnych pozíciách, môžeme usúdiť, ako hlboko zakorenená by v mnohých ľuďoch mohla byť prísnosť zmiešaná s túžbou po lichôtkach. A možno v tom čase nemali nikoho s dostatočnou odvahou, kto by ju odsúdil. Pápež František v tejto súvislosti zdôraznil, že „autorita sa rodí z dobrého príkladu, aby pomáhala druhým praktizovať to, čo je správne a potrebné, a podporovala ich v skúškach, s ktorými sa stretávajú na ceste dobra. Autorita je pomocou, ale ak sa zle vykonáva, stáva sa utláčateľskou, neumožňuje ľuďom rásť a vytvára ovzdušie nedôvery a nepriateľstva a vedie aj ku korupcii“[1].
Často sa stáva, že zlí vládcovia, učitelia alebo zlí rodičia vydávajú prehnané normy, pravidlá alebo nariadenia, aby mali pocit, že ich poslúchajú, zatiaľ čo sami sa považujú za oslobodených od ich dodržiavania. Istý cirkevný Otec komentujúc tento úryvok dospel k záveru: „V celom svojom živote neprestávaj byť prísny k sebe a láskavý k druhým; nech ľudia počujú, že málo vyžaduješ, a vidia, že veľa robíš“[2].
Naopak, z týchto prvých varovaní nášho Pána možno vyvodiť jednu z najevanjelizačnejších čŕt, ktoré existujú: jednotu života, dobrý príklad, verný súlad medzi tým, čo sa hovorí, a tým, čo sa robí. „Dobrý príklad a starostlivé plnenie profesijných, rodinných a spoločenských povinností,“ napísal v tejto súvislosti prelát Opus Dei, „sú nevyhnutné na to, aby sme pomohli iným ľuďom nasledovať Pána“[3]. A keď ide o usmerňovanie druhých, je to krásna snaha "urobiť pravdu milou", ako to zhrnul blahoslavený Álvaro del Portillo. Ide o to, aby sme sa postavili na miesto druhého človeka a vnímali ho predovšetkým cez pochopenie. V tomto zmysle napísal svätý Josemaría: „Keď ti hovorím o dobrom príklade, chcem ti pripomenúť, že musíš mať porozumenie a vedieť odpúšťať, a tak naplniť svet pokojom a láskou“[4].
Ježiš tiež poukazuje na nevyhnutnú čnosť pokory, bez ktorej nie je možné napredovať vo vnútornom živote, nieto ešte prinášať apoštolské ovocie. Každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom cíti nadradený nad ostatnými, už dusí kanály milosti. Na druhej strane tí, ktorí vedia, že boli Bohom veľmi milostivo obdarovaní bez akýchkoľvek vlastných zásluh, budú vedieť odovzdávať to, čo dostali, s jednoduchosťou a radosťou. Preto pápež František uzatvára: „Všetci sme bratia a sestry a v žiadnom prípade nesmieme nad druhými dominovať a pozerať sa na nich zhora. Nie. Všetci sme bratia. Ak sme od nebeského Otca dostali vlastnosti, musíme ich dať do služby bratom a nie ich využívať pre vlastné uspokojenie a osobný záujem. Nesmieme sa považovať za nadradených nad ostatnými; skromnosť je nevyhnutná pre existenciu, ktorá chce byť v súlade s učením Ježiša, ktorý je tichý a pokorný srdcom a ktorý neprišiel, aby si dal slúžiť, ale aby slúžil. Nech nám Panna Mária, pokorná a vznešenejšia než ktorékoľvek iné stvorenie (Dante, Raj, XXXIII, 2), pomáha svojím materinským príhovorom, aby sme sa vyhýbali pýche a márnivosti a boli tichí a poddajní láske, ktorá prichádza od Boha, pre službu našim bratom a sestrám a pre ich radosť, ktorá bude aj našou“[5].
[1] František, Anjel Pána, 5-XI-2017.
[2] Pseudo-Zlatoústy, Opus imperfectum in Matthaeum, hom. 43.
[3] Fernando Ocáriz, List 14-II-2017, bod 12.
[4] Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 560.
[5] František, Anjel Pána, 5-XI-2017.