To, že povolanie do Opus Dei je rovnaké pre ženy aj pre mužov, je zrejmé z vlastností, ktoré sa už považujú za charakteristické pre toto povolanie. Rovnaké sú aj tri všeobecné modality, v ktorých sa toto konkrétne povolanie personalizuje: v skutočnosti všetko, čo bolo vyššie povedané o rozlíšení medzi numerármi, pridruženými a supernumerármi, platí aj pre numerárky, pridružené a supernumerárky. Šírka apoštolského pôsobenia je teda tiež totožná; vskutku, ženy, slobodné alebo vydaté, z najrozmanitejších spoločenských podmienok a povolaní môžu patriť do Opus Dei a v skutočnosti aj patria: univerzitné profesorky, roľníčky, robotníčky, lekárky, zdravotníčky, inžinierky, atď. Každá z nich je povolaná posväcovať svoj stav a povolanie.
Tým by sa táto časť o rozdiele medzi ženami a mužmi v kontexte jednoty povolania a rozmanitosti členstva v Opus Dei mohla skončiť. Je však zaujímavé pridať ešte niekoľko úvah, ktoré v niektorých ohľadoch rozširujú to, čo už bolo povedané v prvej kapitole, keď sa hovorilo o Opus Dei ako o rodine. Prítomnosť žien v Opus Dei totiž neznamená len zrejmú skutočnosť, že spiritualita a poslanie prelatúry zasahuje nielen mužov, ale s rovnakou intenzitou a rozšírením aj ženy; predstavuje tiež nevyhnutný predpoklad existencie rodinného ducha v Opus Dei - rodiny nadprirodzených zväzkov -, ktorý, ako už bolo povedané, nie je ničím iným ako osobitným spôsobom realizácie rozmeru ekleziality, teda toho, že Cirkev je skutočnou familia Dei.
Toto je presný ekleziologický kontext, v ktorom domácu prácu administrácie apoštolátov Opus Dei (mužov i žien) vykonávajú ženy z prelatúry, najmä niektoré numerárky, ktoré majú v tejto úlohe jednu zo svojich úloh, hoci nie výlučne, pretože - ako už bolo povedané - vykonávajú, podobne ako numerári, akýkoľvek druh profesionálnej práce. Niektoré z numerárok - nazývané numerárky auxiliar - sa profesionálne venujú tejto domácej práci; charakteristiky, ktoré definujú ich postavenie, sú rovnaké ako charakteristiky ostatných numerárok a numerárov (celibát s príslušnou osobitnou disponibilitou pre apoštolskú prácu, atď.), pričom ich osobitosťou je profesionálne venovanie sa domácej práce administrácie apoštolátov Opus Dei, čo je úloha, v ktorej na druhej strane pracujú aj iné numerárky. Numerárky auxiliar spolupracujú na všetkých činnostiach prelatúry, ale ich venovanie sa domácej práci je výrazom spojenia disponibility vlastnej všetkým numerárom s účinným hlavným (nie výlučným) a bežným (nie nevyhnutne vždy) venovaním sa domácim úlohám, ktoré je potrebné, aby celá apoštolská práca mala atmosféru kresťanskej rodiny, ktorá jej zodpovedá podľa ducha Opus Dei.
Na tomto mieste nechceme rozoberať význam a dôstojnosť tejto práce. Stačí poukázať na to, že Zakladateľ vyjadril objektívny význam tejto práce tvrdením, že je to apoštolát apoštolátov, pretože „pri práci v Administrácii,“ napísal Zakladateľ svojim dcéram, „sa zúčastňujete na všetkých apoštolátoch, spolupracujete na všetkých prácach. Jeho dobrý priebeh je nevyhnutnou podmienkou, najväčším impulzom pre celé Dielo, ak ho vykonávate s láskou k Bohu. Bez tohto vášho apoštolátu by sa ostatné apoštoláty nemohli dať do pohybu podľa nášho ducha“.
Treba poznamenať, že numerárky auxiliar, podobne ako ostatné numerárky, ktoré sa starajú o administráciu domácich prác centier Opus Dei, nevykonávajú túto prácu ako zamestnankyne v cudzom dome, ale ako matky alebo sestry vo vlastnom dome, hoci vzhľadom na profesionalitu, s akou ju vykonávajú, sa môžu nazývať rôznymi menami podľa zvyklostí každého miesta a doby (hospodárky, správkyne, atď.).