V interview, ktoré sa uskutočnilo pri príležitosti 25. výročia zriadenia Opus Dei za osobnú prelatúru - jedinú na svete - jej generálny vikár objasňuje, aký je vzťah inštitúcie k diecézam a vysvetľuje, že domnelá ,,moc“ Diela nie je ničím iným ako len silou vychádzajúcou z Evanjelia. 

Monsignor Ocáriz prijal Zenit v Villa Tevere, kúrialnom sídle Prelatúry vo Večnom meste, kde je pochovaný zakladateľ Opus Dei, svätý Josemaría Escrivá de Balaguer.

Tento kňaz je držiteľom doktorátov z fyziky a teológie a autorom mnohých filozofických a teologických publikácií, predovšetkým z oblasti filozofie dejín a kristológie. Od roku 1986 pôsobí ako konzultor Kongregácie pre náuku viery. Je tiež členom Pápežskej teologickej akadémie (Pontificia Academia Teológica) a od 23. apríla 1994 je Generálnym Vikárom Opus Dei.

Opus Dei sa zrodilo preto, aby pomohlo laikom v ich bežnom živote. Sú teda aj laici členmi prelatúry, alebo je prelatúra iba pre obmedzený počet kňazov Opus Dei?

,, Opus Dei bolo založené, aby každému pripomenulo - kňazom i laikom -  volanie k svätosti. Ako to učil zakladateľ sv. Josemaría od roku 1928, skutočnosť, že toto volanie je všeobecné a že Boh volá každú osobu, znamená, že každá skutočná ľudská existencia – profesionálna práca, rodina a spoločenské vzťahy – môžu a mali by byť posväcovanou a posväcujúcou skutočnosťou.

,,Svätý Josemaría Escrivá pomohol zmeniť chybnú koncepciu svätosti, akoby ona bola niečím, čo je vyhradené iba pre ,,veľkých“. Svätosť znamená stať sa Božím priateľom, znamená nechať konať Druhého, Jediného, ktorý môže urobiť tento svet dobrým a šťa

,,Ako povedal kardinál Ratzinger pri svätorečení zakladateľa Opus Dei, odkaz svätého Josemaríu Escrivú pomohol zmeniť chybnú koncepciu svätosti, akoby ona bola niečím, čo je vyhradené iba pre ,,veľkých“. Svätosť znamená stať sa Božím priateľom, znamená nechať konať Druhého, Jediného, ktorý môže urobiť tento svet dobrým a prinášajúcim radosť.

Laici z Opus Dei, ženy i muži, v manželstve aj v celibáte, sú integrálnou súčasťou Prelatúry rovnako ako kňazi, ktorí tvoria jej klérus. Vzťah medzi kňazmi a laickými veriacimi je taký istý ako vo vnútri Cirkvi.

Zároveň však každý laik patrí do svojej domovskej diecézy, tak ako každý iný katolík. Ján Pavol II.  pri rozličných príležitostiach pripomínal, majúc na mysli konkrétne Opus Dei: ,,služobné kňazstvo kléru a všeobecné kňazstvo laikov sa spájajú a prelínajú v jednote povolania, ako i vo vedení, aby plnili evanjelizačnú misiu Prelatúry pod vedením Preláta.“

Opus Dei je jedinou prelatúrou, ktorá v súčasnosti existuje. Dostávate žiadosti o konzultáciu aj od iných cirkevných inštitúcií, ktoré by sa chceli stať osobnými prelatúrami?

,,Áno, v súčasnosti je jedinou osobnou prelatúrou, no v Cirkvi sú aj iné ohraničené zriadenia podľa osobného kritéria, slúžiace rôznym pastoračným potrebám. Sú to napríklad apoštolské exarcháty, ktoré existujú v niektorých krajinách pre napĺňanie duchovných potrieb veriacich východného rítu, vojenské ordinariáty a osobná apoštolská administrácia, ktorá pred niekoľkými rokmi vznikla v Brazílii.

Zriadenie personálnej prelatúry prináleží výlučne Svätej Stolici a okrem toho, Kánonické právo ustanovuje, že na jej vznik je potrebná konzultácia s príslušnými miestnymi biskupskými konferenciami. Ide o pastoračné rozhodnutie, ktorého cieľom je podporovať misiu Cirkvi vo svete charakterizovanom neustálym pohybom ľudí. Napríklad v postsynodálnych apoštolských exhortáciách Ecclesia in America a Ecclesia in Europa sa Ján Pavol II. zvlášť zmieňuje o osobných prelatúrach ako o možnom riešení pre ľudí, ktorí potrebujú špeciálnu pastoračnú starostlivosť, osobitne poukazujúc najmä na skupiny imigrantov.

Taktiež je možné, tak ako sa to stalo v prípade Opus Dei, že pôsobenie Ducha Svätého podnecujúce rozvoj partikulárnych apoštolských aktivít vyvolá také pastoračné potreby, ktoré si vyžiadajú zabudovanie do štruktúry prelatúry. Nie je mi známe, že by Opus Dei bolo požiadané o konzultáciu inštitúciami, ktoré zvažujú možnosť stať sa osobnou prelatúrou. Na druhej strane, je však relatívne časté, že ľudia z Opus Dei sú pozývaní na rôzne kongresy, pastoračné stretnutia, atď., aby sa tam podelili o skúsenosti, ktoré v priebehu rokov Prelatúra získala.“

Čo je pravdy na nezávislosti, alebo autonómii - ak uprednostníte tento výraz - ktorá je Opus Dei pripisovaná vzhľadom na fakt, že je z právneho hľadiska personálnou prelatúrou?

,,Realita je presne opačná. Zriadiť prelatúru v skutočnosti znamená ,,závislosť“: pretože umiestnite istú časť kresťanského ľudu do pastoračnej závislosti od člena cirkevnej hierarchie. Nemá zmysel hovoriť o nezávislosti či autonómii, naopak, Opus Dei závisí od preláta menovaného Rímskym Veľkňazom.

Prelát a jeho vikári vykonávajú cirkevnú moc v hierarchickom spoločenstve s ostatnými pastiermi, pod najvyššou autoritou pápeža a v súlade so všeobecnými cirkevnými predpismi, ako aj s osobitnými predpismi zakotvenými v Štatútoch, ktoré Svätá Stolica pre Prelatúru stanovila.

Myslím, že skúsenosť o prítomnosťi Opus Dei v mnohých diecézach všetkých piatich kontinentov môže aj z praktického hľadiska pomôcť pochopiť, že novosť personálnych prelatúr predstavená Druhým vatikánskym koncilom nenarúša jednotu miestnych Cirkví, ale opačne, predpokladá službu týmto vo všeobecnej evenjelizačnej misii Cirkvi.

Ako napísal Benedikt XVI. súčasnému prelátovi, monsignorovi Echevarríovi pri príležitosti päťdesiateho výročia jeho kňazskej vysviacky:,,Ak budeš podporovať túžbu po osobnej svätosti a apoštolský zápal u Tvojich kňazov a laikov, nielenže uvidíš rásť stádo, ktoré Ti bolo zverené, ale aj poskytneš užitočnú službu Cirkvi v jej naliehavej potrebe evanjelizácie dnešnej spoločnosti.“ Je správne povedať, že sú ,,biskupi Opus Dei?“

,,Závisí to od toho, čo sa pod touto vetou rozumie. Keď je kňaz kléru prelatúry povolaný Svätým Otcom na biskupský úrad, ako sa to už niekoľkokrát stalo, postup je rovnaký ako pri ktoromkoľvek diecéznom kňazovi: prestane byť inkardinovaný do cirkevného okruhu, z ktorého pochádza, no zároveň bude aj naďalej prijímať duchovnú pomoc Prelatúry. Popritom má však tie isté kánonické podmienky ako ktorýkoľvek iný biskup. Ako je známe, prelát Opus Dei nemá nijaký vplyv na apoštolské úlohy týchto biskupov.“

Predpokladám, že si myslíte, že v Opus Dei neexistuje nijaké ,,predtým ani potom“ po fenoméne Da Vinciho kód.

,,Samozrejme, nie. Predpokladať, že zmienený román by mohol mať historický dopad silný natoľko, aby sa v Opus Dei vytvorilo ,,predtým a potom“, by bolo nezmyselné. Iné je však hovoriť o možnom vplyve na niektorých ľudí. Bez toho, aby som ignoroval dezorientácie, ktorú môže tento druh literatúry u niektorých čitateľov vyvolať, je mi známe, že veľa ľudí sa rozhodlo nadviazať kontakt s Prelatúrou a jej aktivitami kresťanskej vzdelavania práve v dôsledku informácií, ktoré sa o Diele šírili, s cieľom rozumne čeliť výmyslom knihy. Takisto zo strany novinárov, spisovateľov a iných, ktorí túto tému zblízka sledovali, boli Opus Dei adresované mnohé prejavy solidarity a nádherná spolupatričnosť sa zakúsila aj vnútri Cirkvi: sú momenty, v ktorých jasne cítite, že Cirkev je rodina.“

,,Kto sa priblíži k akejkoľvek apoštolskej aktivite organizovanej prelatúrou – jej dvere sú otvorené pre všetkých – naskytne sa mu široký horizont kresťanského života.“

Niekedy počujeme hovoriť o ,,moci“ Opus Dei. Prečo si myslíte, že sa vytvoril tento obraz?

,,Napriek osobným obmedzeniam - nie sme a ani sa nepovažujeme za ,,prvých v triede“, Boh požehnal prácu Opus Dei pre duše hojnými apoštolskými plodmi. Videné ľudskými očami, možno toto sa niekomu zdá byť prejavom vplyvu alebo moci.

V skutočnosti je Dielo iba malou časťou Cirkvi a jeho sila pochádza zo zdroja, z ktorého naozaj pramení: z Evanjelia - kde, ako píše svätý Pavol: je to ,,Božia sila pre záchranu všetkých, ktorí veria.“ Ovocie práce veriacich Prelatúry je dielom Ducha Svätého - v Cirkvi a jej prostredníctvom.Každému, kto sa zúčastní apoštolskej činnosti organizovanej prelatúrou – jej dvere sú otvorené pre všetkých – ponúka široký pohľad kresťanského života.Kto by sa k Dielu priblížil s cieľom hľadať ľudský vplyv, alebo iný druh dobier, ktoré nie sú duchovné, dlho by nevydržal: počul by hovoriť o láske k Ježišovi Kristovi a k Cirkvi, o kresťanských záväzkoch, o duchovnom živote a o veľkodušnej službe druhým.“