V roku 1991 bol vysvätený za kňaza sv. Jánom Pavlom II. po tom, čo 7 rokov pôsobil v Ekvádore ako profesor filozofie práva a redaktor denníka El Telégrafo.

Od roku 1996 do roku 2002 bol v Ríme dekanom Fakulty inštitucionálnej komunikácie na Pontifikálnej univerzite Svätého Kríža a v rokoch 2002 až 2008 rektorom tejto univerzity. V tom istom období bol zvolený za prezidenta Konferencie rektorov rímskych pontifikálnych univerzít.

V roku 2007 bol vybraný ako odborník V. Generálnej konferencie episkopátu Latinskej Ameriky a Karibiku (Aparecida, Brazília). O niekoľko mesiacov neskôr sa presťahoval späť na americký kontinent, kde až do súčasnosti pôsobil ako vikár Opus Dei v Argentíne, Paraguaji a Bolívii.

Je autorom viac než 20 kníh o modernej spoločnosti a procesoch sekularizácie, medzi ktorými vynikajú Dejiny súčasnej filozofie (Historia de la filosofía contemporánea), Dejiny novovekej filozofie (Historia de la filosofía moderna), Dejiny moderného myslenia (Historia de las ideas contemporáneas). V jeho diele tiež nachádzame rôzne životopisné publikácie, okrem iných Pápež František, kľúč ke jeho mysleniu (El Papa Francisco. Claves de su pensamiento); Sv. Ján XXIII. (San Juan XXIII); Blahoslavený Pavol VI., Vládnuť z bolesti (Beato Pablo VI. Gobernar desde el dolor); Od Benedikta XV. k Benediktovi XVI. (De Benedicto XV a Benedicto XVI).