Na prahu historického momentu sa Opus Dei pripravuje na oslavu svojho stého výročia s pohľadom upretým do budúcnosti a nohami pevne zakorenenými v každodennom živote. V tomto exkluzívnom rozhovore Claudio Caruso vedie rozhovor s prelátom Diela, Mons. Fernandom Ocárizom, v hlbokom dialógu, ktorý sa venuje výzvam súčasnej rodiny, skutočnému vplyvu inštitúcie počas jej prvých sto rokov existencie a vitalite Cirkvi na kontinentoch ako je Afrika.
S priateľskou srdečnosťou a výrazne nadprirodzeným pohľadom otec Fernando analyzuje aj hlboký význam nadchádzajúcej historickej návštevy pápeža Leva v Španielsku pod mottom „Zdvihnite oči“. Rozhovor, ktorý je nevyhnutný na pochopenie toho, ako posolstvo svätého Josemaríu – nájsť Boha v práci, vo voľnom čase a v každodenných vzťahoch – naďalej predstavuje živú a transformujúcu odpoveď na výzvy súčasnej spoločnosti.
«moje želanie na najbližšie roky je aby dielo bolo veľkou katechézou: aby sme uskutočňovali svätosť v každodennom živote»
Svätý Josemaría sa narodil v praktizujúcej kresťanskej rodine. Svoje apoštolské pôsobenie začal medzi mladými ľuďmi, z ktorých mnohí pochádzali z katolíckych rodín. V priebehu jeho života sa však Dielo rozšírilo do iných krajín, kde bola situácia odlišná. Hovoril dokonca o apoštoláte ad fidem. Čo považujete za kľúčové v apoštoláte v prostrediach, kde rodina nielenže veľa neprispieva k viere, ale je dokonca rozpadnutá? Ako by sa v tomto zmysle dalo v spoločnosti podporovať rodiny ako „svetlé a radostné domovy“, ako hovoril svätý Josemaría?
Od samého začiatku prikladal svätý Josemaría veľký význam priateľstvu ako výnimočnému priestoru pre evanjelizáciu, pretože práve tam si zod srdca k srdcu odovzdávame evanjelium. Prostredníctvom týchto priateľských väzieb sa viera šíri do rodín, medzi kolegov, susedov... a každému otvára nové obzory. Tak si predstavoval úlohu prvých kresťanov, ktorí prirodzene prejavovali svoje priateľstvo s Kristom prostredníctvom nákazlivej radosti. A toto platí aj naďalej. Stretnutie s Ježišom kladie základy pre budovanie vlastného životného projektu: pomáha veriť v lásku, ktorá trvá navždy, vníma deti ako požehnanie, dáva silu starať sa o starších a chorých. Kresťanské rodiny sú tiež povolané pomáhať mnohým iným rodinám.
Svätý Josemaría hovorieval, že Dielo je tu na to, aby slúžilo Cirkvi. Čo považujete za hlavnú službu, ktorú Dielo Cirkvi poskytlo počas týchto prvých sto rokov?
Hlavný prínos Opus Dei súvisí s podstatou ducha, ktorý Boh chcel prostredníctvom tohto Diela šíriť od roku 1928: množstvo ľudí, ktorí chcú milovať Boha vo svojom každodennom živote a hľadajú spôsob, ako by evanjelium naplnilo zmyslom ich prácu i odpočinok, vzťahy s príbuznými a kolegami, prispievajúc k humanizácii – a pokresťančeniu – malých i veľkých utrpení života, ako aj radostí a výziev, ktoré sa im naskytujú, a premenou každodennej práce na veľkorysú službu, na zasievanie kresťanského pokoja a radosti vo všetkých prostrediach.
Bolo by jednoduchšie zamerať sa na túto otázku z hľadiska inštitucionálnych projektov a poukázať na inšpiráciu, ktorú posolstvo Opus Dei malo pre toľko vzdelávacích, formačných, solidárnych a charitatívnych iniciatív na mnohých miestach sveta. Dali by sa uviesť rôzne príklady, ako napríklad Strathmore College v Keni, prvá rasovo zmiešaná škola v Afrike, ktorá vznikla v roku 1961 pod vplyvom ducha svätého Josemaríu; strediská odborného vzdelávania v Južnej Amerike, škola manažmentu v Mexiku alebo internátna škola v Španielsku. Keď už sme v Ríme, je známa činnosť Pápežskej univerzity Santa Croce, centra cirkevných štúdií, ktoré vychovalo študentov zo 129 krajín pochádzajúcich z viac ako 1 200 diecéz.
Bez toho, aby som týmto zľahčoval, naplnilo ma vďačnosťou, keď som opäť zistil – po vypočutí viac ako 50 000 hlasov zo 70 krajín –, že najvernejšou cestou, ako slúžiť Cirkvi v duchu nášho posolstva, je stotožniť sa s Kristom tak, aby sme mali rovnaké pocity a zmýšľanie ako On, aby sme neboli ľahostajní voči osudom nášho sveta a aby sme svojím vlastným životom reagovali na nádeje a potreby všetkých.
Sté výročie Diela je príležitosťou na vzdávanie vďaky, zamyslenie sa a pohľad do budúcnosti: ako vnímate budúcnosť Diela v nasledujúcich rokoch?
Moje želanie pre nasledujúce roky je, aby sté výročie založenia Opus Dei bolo príležitosťou pre každého z nás na vnútornú obnovu a aby sme na základe tejto vnútornej obnovy – ktorá zahŕňa aj uznanie chýb a ich nápravu – mohli lepšie slúžiť Bohu, Cirkvi a všetkým ľuďom a inšpirovať premenu sveta podľa Kristovho srdca. Nech sú za týmito zjednotenými rodinami ľudia z Opus Dei, ktorí vedeli požiadať o odpustenie. Nech sú tu novinári, ktorí hovoria pravdu, učitelia oddaní výučbe s pokorou a odvahou; radostní starí ľudia a solidárni mladí; manželia, ktorí inšpirujú svoje deti vo viere; chorí, ktorí znášajú svoje bolesti s pokojom; lekári, ktorí s ľudskosťou liečia svojich pacientov, a inžinieri, ktorí investujú svoje najlepšie schopnosti do riešenia problémov tých najzraniteľnejších, aj keď to nie je najvýnosnejší obchod. Toto je moja túžba pre nasledujúce roky: aby bolo Dielo veľkou katechézou, ktorá pomáha uskutočňovať svätosť v každodennom živote a prispieva k tomu, „aby Kristova láska a sloboda vládli všetkým prejavom moderného života“ (svätý Josemaría, Brázda, bod 302).
Pápež absolvoval desaťdňovú cestu po viacerých afrických krajinách. Aké boli pre vás hlavné témy tejto návštevy?
Intenzívna desaťdňová apoštolská cesta po Alžírsku, Kamerune, Angole a Rovníkovej Guinei bola výrečným prejavom záujmu pápeža a Cirkvi o celé ľudstvo a osobitne o africký kontinent, zem rovnako veľkých nádejí, ako aj výziev. Zároveň je to príležitosť obnoviť vďačnosť, synovskú lásku a neustálu modlitbu za ovocie pontifikátu.Na každej ceste je Svätý Otec svedkom evanjelia a Božej blízkosti k ľuďom, ktorí ho prijímajú. Opätovne zdôraznil svoje posolstvo pokoja a zmierenia ako kresťanskú odpoveď na konflikty. Jeho púť do zeme svätého Augustína nám odhaľuje jeho vlastnú identitu ako duchovného syna svätca z Hipona a pozýva nás hľadať v Ježišovi Kristovi odpovede na naše existenciálne otázky. Hromadné a radostné liturgické slávenia – ako napríklad dojímavá záverečná omša v Malabe – svedčia o tom, že Cirkev v Afrike prekypuje životnou silou. Pápež nám všetkým pripomenul, že tento kontinent je skutočným duchovným pľúcom a pokladom viery pre celý svet.
A čo čaká Dielo od apoštolátov na tomto kontinente?
Stručná odpoveď znie, že očakávame veľmi veľa, a to tak v oblasti formácie, ako aj v osobnej vernosti Ježišovi Kristovi. Oba aspekty sú dôležité, ale v Opus Dei prikladáme prvoradý význam apoštolskej spontánnosti každého jednotlivca, jeho slobodnej a zodpovednej iniciatíve, ktorú vedie Duch Svätý.
Svätý Josemaría hlboko miloval Afriku s jej veľkou rozmanitosťou kultúr a národov a predvídal nesmierne dobro, ktoré jej muži a ženy prinesú spoločnosti a budovaniu Cirkvi. Často nás vyzýval, aby sme snívali o veľkých ideáloch. To, čo ma na úlohe Opus Dei v Afrike najviac teší, je život Afričanov, ktorí žijú podľa ducha Diela. Opus Dei nie je v Afrike ako niečo vonkajšie, ale už takmer 70 rokov sú tu Afričania z rôznych krajín, ktorí žijú v duchu Opus Dei, svojím vlastným štýlom, vo svojej vlastnej realite. Opus Dei je africké, lebo je katolícke, univerzálne, ako posolstvo evanjelia. A už vidíme, ako sa Opus Dei rozširuje z Afriky do iných častí sveta a prináša živé svedectvo viery a radosti.
V júni tohto roku pápež Lev po prvýkrát navštívi Španielsko. Ako by sme sa podľa vás mali na túto udalosť pripraviť v krajine, kde sa zrodilo Dielo?
Motto tejto cesty – „Zdvihnite oči“ – je výzvou, aby sme sa na našu realitu pozerali tak, že sa vymaníme z ľudského uvažovania a vstúpime do nadprirodzeného pohľadu, ktorý nám dáva Božia láska. Keď sa k Pánovi približujeme prostredníctvom ľudí v núdzi, gestami a skutkami milosrdenstva, pripravujeme svoje srdce na to, aby v nich prijali Ježiša: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).
Svätý Josemaría nazýval pápeža, odvolávajúc sa na svätú Katarínu Sienskú, „sladkým Kristom na zemi“. Ďalším zásadným spôsobom, ako sa pripraviť na prijatie návštevy Svätého Otca, je modliť sa za neho a za ovocie cesty, aby srdcia všetkých boli otvorené počúvať jeho slová, prijímať ich s úctou a potom ich rozširovať do všetkých kútov spoločnosti. Kresťanská viera má veľké sociálne dôsledky a to sa zvyčajne prejavuje aj na návšteve rímskeho biskupa, ktorá je zároveň štátnou cestou. Ale to hlavné, to podstatné je, že pápež nám pomáha stretnúť sa s Ježišom Kristom. Len v Ježišovi Kristovi a s Ježišom Kristom má život zmysel a na výzvy ľudstva sa dá hľadieť s nádejou.