Už rok pracujem v administrácii centra Opus Dei v Taline, hlavnom meste Estónska. Môžem potvrdiť, že ma táto skúsenosť profesionálne a ľudsky obohatila. Taktiež som sa veľa naučila o kresťanskej viere.

Na začiatok asi musím poznamenať, že som mala veľké predsudky voči Katolíckej cirkvi a zvlášť voči Opus Dei.

Veľmi ma v ovplyvnilo to, čo som sa v tomto postsovietskom období učila v škole a to najmä na hodinách dejepisu a občianskej výchovy: náboženské vojny, kde sa viera vnucovala mečom a ohňom, kupovanie a predaj odpustkov, cirkev a jej štruktúry moci. Súhrnne povedané: V skutočnosti som sa o Katolíckej cirkvi nedozvedela skoro nič.

Keď som začala pracovať v centre Opus Dei, objavila som veľa krásnych a ohromných vecí, o ktorých sa mi predtým ani nesnívalo.

Od začiatku mala na mňa veľký vplyv trpezlivosť a príjemné správanie mojich spolupracovníčok, ktoré patrili do Opus Dei. Ešte viac na mňa zapôsobilo ich hlboké presvedčenie, ktoré sa prejavovalo láskou a dôverou v Boha, ktorý je nemenný.

Neobjavila som to hneď, ale po krôčikoch, postupne. Najskôr som nemohla uveriť, že by moje katolícke priateľky mohli mať taký dôverný vzťah k Bohu. Je to vidieť deň čo deň, podľa toho ako pracujú a ako rozprávajú o Ježišovi.

Počas týchto mesiacov som sa naučila pracovať s láskou a odovzdanosťou. Minimálne som to videla realizované v skutočnom živote.

Čo sa týka viery , dokážem sa pozerať na veci otvorenejšie, s väčšou dôverou a úctou. Môj život a moje vzťahy sa zmenili. Je to predovšetkým vďaka Bohu, nášmu Pánovi. Taktiež si myslím, že svoj podiel na tom malo Opus Dei.

Vážim si Opus Dei. V našej malej krajine je táto inštitúcia niečo ako lúč svetla.

Členovia Diela dávajú mnohým ľuďom príklad svojou každodennou nenápadnou prácou, čo je pre nich oporou a nádejou.