List preláta (november 2014)

Prelátov list sa tento mesiac zameriava na slávnosť Krista Kráľa a na Kristovo víťazstvo v dušiach, keď sú poddajné voči pôsobeniu Ducha Svätého.

10.11.2014

List Preláta (november 2014)

Moji milovaní, nech Pán ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

Možno sa už opakujem, ale robím to zámerne: koľké vďaky musíme vzdávať Bohu každý deň za toľké dobrodenia, ktoré nám preukazuje, a úplne chápem, že náš Otec často písal a hovorieval: semper in lætítia!, keď videl, ako nám nebesá žehnajú.

Vieme o mnohých milostiach, ktoré Boh udelil na príhovor blahoslaveného Álvara v týždňoch, ktoré uplynuli od 27. septembra. Znovu vidíme, ako svätosť zažiari, keď ju Cirkev uzná v niektorom zo svojich synov. Niekedy ju nevnímame, pretože sa rozptyľujeme a nedoceňujeme túto Božiu prítomnosť. Dcéry a synovia moji, presvedčme sa, že viera nám pomáha kráčať pevne uprostred premenlivosti dejín: Prozreteľnosť všetko riadi smerom k plnosti Božieho kráľovstva, ktoré Ježiš Kristus zriadil na zemi.

Je na nás kresťanoch, aby sme sprítomňovali plody vykúpenia, ktoré Ježiš Kristus nesmierne bohato uskutočnil svojím životom, smrťou, vzkriesením a nanebovstúpením. A prosíme o to na príhovor dona Álvara, keď Boha prosíme, aby sme dokázali premieňať všetky okamihy a okolnosti svojho života na príležitosť milovať ťa a slúžiť kráľovstvu Ježiša Krista.

Rozšíriť Kristovo kráľovstvo do všetkých končín zeme, na ľudí, ktorí teraz žijú, aj na tých, ktorí ešte len na svet prídu, to je úžasná úloha – skutočné božské a ľudské dobrodružstvo – ktorú Pán uložil všetkým kresťanom, keď apoštolom prikázal: choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium celému stvoreniu ¹.

S akou pedagogickou neúnavnosťou nám to predkladal na úvahu sv. Josemaría! Aby sa takýto zámer mohol stať skutočnosťou, živíme v sebe túžbu každý deň posilňovať apoštolský náboj, prosiť Pána, aby svojho Ducha zoslal na všetkých ľudí a rozdrvil všetky prekážky, ktoré by sme voči jeho pôsobeniu mohli stavať vo svojich dušiach.

Toto úsilie nesmie zostať preludom, musíme si osvojiť veľmi osobným spôsobom to známe chceme, aby Kristus kraľoval, ktoré sa ozývalo v srdci nášho Otca už od začiatkov Opus Dei, a ktoré nám opakoval don Álvaro. Od chvíle, keď poznal Dielo, prenikal stále hlbšie do bohatstva vnútorného života svätého Josemaríu, a tak vychutnával a miloval tie strelné modlitby nášho zakladateľa: Regnáre Christum vólumus!; Deo omnis glória!; Omnes cum Petro ad Iesum per Maríam! Tieto jasné a náročné súradnice konania podnecovali v blahoslavenom Álvarovi potrebu nechať kraľovať Krista vo svojom srdci tým, že bude všetku slávu dávať Bohu v plnom spojení s Cirkvou a s pápežom na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie, a bude sprevádzať ľudstvo.

Sú to úvahy, ktoré sa ukazujú byť ako veľmi vhodné pre tento mesiac, keď sa pripravujeme na slávnosť Krista Kráľa. Každého jedného z nás sa náš Otec pýta: Kde je ten Kráľ? Kde je Kristus, ktorého chce Duch Svätý utvárať v našej duši? Nemôže byť v pýche, ktorá nás odlučuje od Boha, nemôže byť v nedostatku lásky, ktorý nás izoluje. Tam Kristus byť nemôže, lebo tam človek zostáva sám ². Boh túži kraľovať predovšetkým v našom uvažovaní, v slovách, skutkoch a konaní.Ale čo by sme mu asi odpovedali – pokračuje náš Otec –, keby sa nás spýtal: ,,A ako ma ty necháš v sebe kraľovať?" Ja by som mu odpovedal, že k tomu, aby u mňa kraľoval, potrebujem hojnosť jeho milosti. Jedine tak aj to posledné zabúšenie srdca, posledný výdych , najobyčajnejší pohľad, to najobyčajnejšie slovo, tá najjednoduchšia myšlienka, bude vyjadrovať slávne Hosana na počesť môjho Krista Kráľa ³

Keď sa modlíme Otče náš, prosíme o príchod Božieho kráľovstva: advéniat regnum tuum ⁴. Aj keď vieme, že je už prítomné vo svete – Dei intra vos est ⁵, Božie kráľovstvo je medzi vami –, ešte sa musí prejaviť vo svojej plnosti. Podľa slov nášho Pána, toto kráľovstvo sa správa ako semienko, ktoré rastie ticho uprostred poľa, aj keď spoločne s pšenicou sa objaví aj kúkoľ, ktorý zasieva nepriateľ; a s pomocou kvasu sa tá nejlepšia múka premení na chutný chlieb. Týmito podobenstvami Ježiš Kristus vykladá povahu Božieho kráľovstva pre všetky obdobia dejín, aj pre to naše. A pretože jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta ⁶, neprejavuje sa hlučne a okázalo, aj keď je na zemi prítomné a stále rastie až do svojho slávneho zjavenia na konci čias.

,,Toto Kristovo dielo je vždy tiché, nie je okázalé. Práve v pokore byť Cirkvou, žiť každý deň Evanjelium, rastie ten veľký strom skutočného života. Týmito pokornými začiatkami nás Pán povzbudzuje, aby sme, rovnako v pokore Cirkvi v súčasnosti, v chudobe nášho kresťanského života, dokázali odhaľovať jeho prítomnosť a mať tak odvahu vychádzať mu v ústrety a sprítomňovať na tejto zemi jeho lásku, ktorá je silou pokoja a skutočného života"⁷. Aj keď v dejinách nechýbajú udalosti, ktoré akoby svedčili o opaku, toto dopustenie nebies je spôsobom, akým koná Boh, ktorý chce uskutočniť svoj plán spásy ,,pri rešpektovaní našej slobody, pretože láska, vo svojej vlastnej prirodzenosti sa nemôže vnucovať. Preto Cirkev je v Kristovi miestom prijatia a sprostredkovania Božej lásky. Z tohto pohľadu je jasne vidieť, ako svätosť a misijná povaha Cirkvi predstavujú dve strany tej istej mince: len nakoľko je svätá, teda nakoľko je plná Božej lásky, môže Cirkev plniť svoje poslanie. A práve pre túto úlohu si ju Boh vyvolil a posvätil ako svoje osobné vlastníctvo"⁸.

Ježiš Kristus je Kráľ vesmíru kvôli svojmu vteleniu a svojmu víťazstvu na Kríži ⁹. A prefácia zo slávnosti nám predstavuje niektoré vlastnosti tohto kráľovstva: kráľovstva pravdy a života, kráľovstva svätosti a milosti, kráľovstva spravodlivosti, lásky a pokoja ¹⁰. V týchto výrazoch objavujeme rozličné prejavy Kristovho víťazstva, keď sa duše ukazujú byť poddajné pôsobeniu Ducha Svätého. Tieto výrazy nám pomôžu pripraviť sa na tento veľký sviatok, v ktorom obnovíme zasvätenie Opus Dei najsvätejšiemu a milosrdnému Srdcu Ježišovmu.

Kráľovstvo pravdy a života. Tak to dal najavo Ježiš Pilátovi: Ja som kráľ. Ja som sa na to narodil, a preto som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas ¹¹. Rímsky prokurátor nechcel počúvať Ježišove slová. Quid est véritas?¹², čo je to pravda? , odpovedal s nechuťou, keď sa Učiteľovi otočil chrbtom. Dnes sa to isté deje na mnohých miestach. Nechýbajú ľudia, ktorí smutne zavrhujú Pravdu, nepripúšťajú, že len Kristus je tá Cesta, Pravda a Život ¹³. A zostávajú v temnote hriechu.

Naprávajme to najhoršie zlo, aké sa môže stvoreniu prihodiť: dobrovoľne sa uzavrieť voči Pravde a Životu, ktorým je Kristus, pretože srdce sa zatvrdí v zle a zabráni pôsobeniu uzdravujúcej milosti Utešiteľa. Pápež, svätý Ján Pavol II. napísal, že pôsobenie Ducha Svätého ,,nachádza v duši človeka, ktorý sa nachádza v takom stave, vnútornú prekážku, akúsi nepriepustnosť svedomia, dušenvné rozpoloženie akoby utvrdené slobodnou vôľou (...). V našej dobe tomuto postoju mysli a srdca zrejme zodpovedá strata zmyslu pre hriech (...), ktorá ide ruka v ruke so ,,stratou zmyslu pre Boha"¹⁴.

Zároveň majme na mysli, že Božia moc je nekonečne väčšia, než tyrania hriechu. Neponechávajme ani najmenšiu škáročku pre osobnú malomyseľnosť, keď okolo seba vidíme toľké zabúdanie na Boha a pohŕdanie jeho prikázaniami. Prosme Najsvätejšiu Trojicu, nech nás táto prázdnota nezasiahne, viac sa utiekajme k moci Ducha Svätého, aby sme demaskovali hriech a do srdcí vliali svätosť. On, ako učí Pán,ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd ¹⁵. Vierou buďme presvedčení, že Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby skrze neho bol svet spasený ¹⁶. A vtedy ,,usvedčovať o tom, čo sa týka hriechu a spravodlivostí – hovorí sv. Ján Pavol II. – má za svoj cieľ spásu sveta a spásu ľudí"¹⁷.

Sv. Josemaría nám ukazoval vhodnú cestu k spolupráci na nastolení Kristovho kráľovstva navzdory prekážkam: všetci viete, že v živote sveta aj v živote Cirkvi sú ťažkosti. Že tieto ťažkosti od nás vyžadujú – od nás všetkých – počínať si lepšie, byť vernejší. Že v týchto chvíľach nevernosti Pán očakáva od každého z vás a odo mňa, vernosť, lásku. Že musíme zostať pokojní, že všetky rozbúrené vody sa stíšia, kal klesne až na dno a voda zostane pitná. A že tie hory, ktoré sa zdá, že nám nedovoľujú vidieť horizont, sa znížia: montes sicut cera fluxérunt a facie Domini (Žl 96 [97], 5), hovorí Písmo, hory, ako keby boli z vosku, sa rozplynú pred Božím zámerom. Pretože Boží zámer je zámer lásky a milosrdenstva. Misericórdia Dómini plena est terra(Žl 32 [33], 5), zem je plná Božieho milosrdenstva. Pán nás veľmi miluje, každého z vás aj mňa, ale bude nás milovať viac, keď budme milovať jeho Cirkev, ktorá je našou Matkou a ktorá je strápená ¹⁸.

Kráľovsto svätosti a milosti: ďalšia charakteristika Božieho kráľovstva, dôsledok toho, keď sa človek priľne ku Kristovi, Pravde a Životu. Pôsobením Ducha Svätého sa pri krste kresťan premení na Božie dieťa a v ďalších sviatostiach – obzvlášť v Eucharistii – sa viac a viac stotožňuje s Ježišom Kristom, až tak, že môže povedať so svätým Pavlom: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa ¹⁹. Toto stotožnenie berie ohľad na osobitosť každého človeka: musíme byť natoľko rozdielni, ako sú rôznorodí nebeskí svätí, pretože každý má svoje úplne jedinečné osobné rysy. – A zároveň natoľko podobní jeden druhému, ako svätí, ktorí by neboli svätými, keby sa každý z nich nebol stotožnil s Kristom ²⁰.

Dnešný sviatok, slávnosť Všetkých svätých, nám ukazuje úžasnú jednotu a rozličnosť, ktoré sú vlastné kresťanskému životu. Blahorečenie dona Álvara a Pavla VI. pred niekoľkými dňami, sú tiež prejavom obdivuhodného Božieho pôsobenia, ktoré posväcuje svoje deti k sláve Božej a k dobru Cirkvi. Preto radosť evanjelia je radosťou, ktorú nám nič a nikto nikdy nevezme (por. Ján 16,22). Nešváry nášho sveta – a nešváry Cirkvi – by nemali byť zámienkou k oslabeniu nášho nasadenia a našej horlivosti. Považujme ich za výzvu k rastu. Pohľad viery je naviac schopný rozpoznať svetlo, ktoré Duch Svätý vždy šíri uprostred temnôt (...). Naša viera má byť schopná uvidieť víno, na ktoré sa môže voda premeniť, a pšenicu rastúcu medzi kúkoľom. Päťdesiat rokov po Druhom Vatikánskm koncile, aj keď zakúšame bolesť nad úbohosťami našej doby a sme ďaleko od naivného optimizmu, nesmie väčší realizmus znamenať menšiu dôveru v Ducha, ani menšiu veľkodušnosť ²¹.

Táto istota viery osvecuje temnoty, ktoré sa občas zdá, ako keby nad ľudstvom hustli. Boh môže viac! On vo svojej nekonečnej múdrosti a všemohúcnosti má schopnosť vyťažiť dobro zo zla, a preto viera je koreňom nadprirodzeného optimizmu, veľmi dôležitého, ktorý má kresťana vždy viesť. Duch Svätý je skutočne naším Utešiteľom, naším advokátom, ktorý nás bráni, ako to vyjadruje tento výraz.

Keď sa Božie kráľovstvo usadí v hĺbke duše, deje sa to, čo nazýva prefácia svätej omše z Krista Kráľa: skrze osobný apoštolát sa prejavuje ako kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja. Vtedy zo srdca kresťana vytryskne spravodlivosť a milosrdenstvo, ktorými sa nakazia aj ďalší ľudia, a potom tým nasiaknu aj ľudské štuktúry. A my Božie deti, ktoré rozpoznajú tento dar, sa slovmi nášho zakladateľa premeníme na rozsievačov pokoja a radosti.

Zajtra slávime pamiatku verných zosnulých. Buďme veľkorysí v ponúkanej pomoci – na prvom mieste vo svätej omši – dušiam v očistci, obzvlášť tým, ktoré to najviac potrebujú. Dojíma ma pri pomyslení na to, ako náš Otec miloval tých, ktorí nás predišli v pozemskom putovaní a aký mal k ním vzťah: so svojimi dcérami a svojimi synmi, so svojimi rodičmi a súrodencami a – s tou istou náklonnosťou – tiež s tými našimi, so všetkými dušami v očistci, svojimi dobrými priateľkami. Bolo hmatateľné to jeho presvedčenie, že vita mutátur, non tóllitur ²², život sa neodníma, len mení, keď sme nasledovali Pána.

S radosťou vám oznamujem, že tretieho tohto mesiace pôjdem do Moskvy. Už teraz ma svojou modlitbou sprevádzajte na tejto ceste. A v sobotu 8. novembra vysvätím za diakonov 32 vašich bratov. Modlite sa za nich, aby boli svätí, a za všetkých služobníkov Cirkvi od pápeža až po posledného čerstvo vysväteného a každého z nich vrúcne milujme. 28. novembra, na výročie zriadenia Diela ako osobnej prelatúry, budeme obzvlášť ďakovať Najsvätejšej Trojici za definitívne právne usporiadanie Opus Dei, tejto čiastočky Cirkvi, ktorú tvoríme kňazi a laici, a ktorá tak uľahčuje našu službu Cirkvi a dušiam.

Pokračujte v modlitbe za plody nedávnej mimoriadnej synody biskupov a za všetky ostatné moje úmysly.

So všetkou láskou vás žehná

váš Otec

+ Javier

Rím, 1. novembra 2014.

1Mk 16, 15.

2Sv. Josemaría, Ísť s Kristom, č. 31.

3Tamtiež, č. 181.

4Mt6, 10.

5Lk17, 21.

6Por. Ján 18, 36.

7Benedikt XVI., Homília, 15-VI-2008.