List Preláta (November 2012)

01.12.2012

Moji milovaní: nech Ježiš ochraňuje moje dcéry a mojich synov!

Cirkev, nasledujúc hlas Petrovho následovníka, túži, aby sme všetci veriaci upevnili naše priľnutie ku Kristovi, aby sme s väčšou hĺbkou rozijímali nad pravdami, ktoré nám Boh zjavil, aby sme obnovili každodennú snahu nasledovať s radosťou cestu, ktorú nám označila a aby sme ju prostredníctvom apoštolátu viac priblížili druhým. Ďakujme už teraz Najsvätejšej Trojici za hojnú pomoc, ktorú - som si istý- dá dušiam v najbližších mesiacoch a prosme, aby sme vedeli odpovedať na tieto dobrá z Neba.

Predsavzal som si sústrediť sa každý mesiac na určitý bod našej katolíckej viery, aby každý premýšľal o tej téme v Božej prítomnosti a snažil sa vyvodiť praktické dôsledky. Ako odporúča Svätý otec, zastavme sa pri článkoch viery obsiahnutých v Kréde. Svätý otec sa pýta: Kde nájdeme podstatu viery? Kde objavíme pravdy, ktoré nám boli verne odovzdané a ktoré sú svetlom pre náš každodenný život?[1] Ten istý Svätý otec nám ponúka odpoveď: v Kréde, vo vyznaní viery a v dejinách Ježiša Nazaretského sa konkretizuje to, čo Apoštol pohanov hovoril korintským kresťanom: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal (...)“ (1 Kor 15, 3-4).[2]

Pri príležitosti iného roku viery vyhláseného Pavlom VI. v roku 1967, sv. Josemaría nás tiež pozýval prehĺbiť sa v Kréde. Obnovme pravidelne predsavzatie prispôsobiť sa tejto rade. Po tom, ako znovu raz pripomenul, že v Opus Dei sa snažíme vždy a vo všetkom sentíre cum Ecclésia, cítiť s Kristovou cirkvou, našou Matkou[3],dodal:preto chcem, aby sme si teraz všetci pripomenuli krátkym a stručným spôsobom základné pravdy zo svätého Kréda Cirkvi: zo zásoby, ktorú jej Boh pri zjavení zveril.[4] Vždy nástojím, ale špeciálne počas tohto roku, aby sme sa venovali intenzívnemu doktrinálnemu apoštolátu. Každý deň vidíme, že je to čoraz viac potrebné, pretože sú mnohí, čo sa považujú za kresťanov, a dokonca katolíkov, no nie sú schopní predložiť dôvody svojej viery tým, čo ešte neprijali zvesť Evanjelia alebo tým, čo tieto pravdy odovzdané Apoštolmi a zachovávané verne Cirkvou, poznajú len chybne a nedostatočne.

Benedikt XVI. prejavil vrúcne želanie, aby tento rok poslúžil všetkým na prehĺbenie v najdôležitejších pravdách viery o Bohu, človeku, Cirkvi, o celej sociálnej a kozmickej realite, prostredníctvom meditácie a uvažovania o článkoch Kréda. A želal by som si, aby bolo jasné, - pokračoval- že tieto pravdy viery (fides quae) sú priamo naviazané na našu každodennosť; vyžadujú obrat v bytí, ktorý dá život novému spôsobu viery v Boha (fides qua). Spoznať Boha, nájsť ho a prehĺbiť sa v črtách jeho tváre, dáva do hry náš život, pretože On vchádza do hlbokých dynamizmov človeka.[5]

Tieto dva aspekty sú neoddeliteľné: prilipnúť inteligenciou k pravdám viery a usilovať sa vôľou, aby naplno tvarovali naše činy, až po tie najmenšie, a obzvlášť naše povinnosti vlastné podmienkam každého z nás. Ako napísal náš zakladateľ, je potrebné poslúchať so zvrchovaným a oslobodzujúcim úkonom slobody tak pokynom a svetlu milosti, ako vonkajším odporučeniam ohľadne viery. Odmietanie týchto odporúčaní autorizovaných doktrínou viery nenapomáha poslušnosti pôsobeniu Ducha Svätého v duši.[6]

Dôsledok je jasný: musíme milovať a snažiť sa spoznať viac a lepšie Kristovu doktrínu a odovzdať ju druhým. Dosiahneme to s Božou pomocou, keď sa zastavíme a budme uvažovať o článkoch viery. Nestačí teoretické štúdium, naopak, je nevyhnutné objaviť hlboký vzťah medzi pravdami, ktoré vyznávame v Kréde a našou bežnou existenciou s cieľom, aby tieto pravdy boli – ako aj vždy boli- svetlom pre naše kroky životom; vodou, ktorá ovlaží suchá našej cesty; životom, ktorý porazí pustatiny súčasného života. V Kréde je vštepený morálny život kresťana, ktorý tam nachádza svoj základ a svoje odôvodnenie.[7] Zbožne sa modlime alebo rozijímajme nad týmto vyznaním viery, prosiac o svetlo Ducha Svätého, aby sme milovali a aby sme sa priblížili k týmto pravdám.

Preto sa pri príprave našich apoštolských rozhovorov, tak ako doktrinálnych prednášiek pre tých, čo sa priblížili k Prelatúre, uchýľme k štúdiu a zopakovaniu Katechizmu Katolíckej cirkvi alebo Kompendia. A rovnako aj my, kňazi, obracajme sa s vytrvalosťou k týmto dokumentom v našich rozijímaniach. Týmto spôsobom budeme môcť všetci konfrontovať našu každodennú existenciu so základnými bodmi Katechizmu. Často spomínam na opakované čítanie katechizmu Pia V. svätým Josemaríom- neexistoval vtedy ten dnešný- a tiež katechizmu sv. Pia X., ktorý odporúčal vo svojich rozhovoroch.

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného i neviditeľného.[8] Prvý článok Kréda vyjadruje vieru Cirkvi v existenciu osobného Boha, stvoriteľa a udržiavateľa všetkých vecí, ktorý prozreteľne vládne nad celým vesmírom a obzvlášť nad ľuďmi. Istotne, keď sa pozeráme čistými očami, všetko hovorí o Bohu, našom Stvoriteľovi. Pán, ktorý odmenil Petra- za jeho vieru-, tým že ho urobil hlavou svojej svätej cirkvi (cfr. Mt 16, 13-19), odmeňuje aj nás, veriacich kresťanov novou jasnosťou: vskutku to, čo môžeme spoznať o Bohu je jeho pôsobenie medzi nami -medzi veriacimi- tak ako to Boh povedal; pretože už od stvorenia sveta je možné spoznať jeho večnú moc a božstvo práve cez stvorenie. (cfr. RM 1, 20).[9] Navrhujem vám, ako som už napísal, aby ste sa modlili Krédo s novou vierou, aby ste ho vyhlasovali s radosťou a aby ste v tých pravdách, tak dôležitých pre kresťanov nachádzali útočište.

Všetci vieme, že dôsledkom prvotného hriechu, zostala ľudská prirodzenosť hlboko zranená, a človeku sa stalo ťažkým spoznať s jasnosťou, bez pochybenia a iba prostredníctvom prirodzeného rozumu jediného pravdivého Boha.[10] Z toho istého dôvodu sa Boh vo svojej dobrote a nekonečnom milosrdenstve postupne zjavoval počas celého Starého zákona až kým cez Ježiša Krista celkom nneaplnil zjavenie. Tým, že poslal svojho Syna nám zjavil nielen pravdy, ktoré hriech zaslepil, ale tiež intímnosť svojho Božského života. V lone jedinej Božskej prirodzenosti prežívajú od večnosti tri skutočne rozdielne osoby: Otec, Syn a Duch Svätý, zjednotené neoddeliteľne v úžasnom a nevyjadriteľnom spoločenstve lásky. „Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom viery a kresťanského života. Je to tajomstvo o Bohu samom. Je totiž zdrojom všetkých ostatných tajomstiev viery, je svetlom, ktoré ich osvetľuje.“[11] „ Je tajomstvom viery v pravom slova zmysle, jedným z ´tajomstiev ukrytých v Bohu, ktoré nemôžu byť spoznané, ak nie sú zjavené Bohom´.“ (I. Vatikánsky koncil: DS 3015).[12]

Zjavenie jeho intímneho života, vďaka ktorému sa môžeme zúčastniť na tomto poklade prostredníctvom milosti, tvorí najvzácnejší dar, ktorým nás Pán obdaroval. Dar úplne zadarmo, plod čisto z jeho dobroty. V tomto svetle sa zdá logická rada nášho zakladateľa: Krédo by sme sa mali vždy modliť s duchom uctievania, láskavej kontemplácie a velebenia.[13]

Prosím svätého Josemaríu, aby sme sa snažili vyslovovať slovo credo, verím, so svätýmzápalom, s ktorým ho opakoval on mnohokrát za deň. Tiež nám radil: nauč sa velebiť Otca, Syna a Ducha Svätého. Nauč sa mať osobitnú úctu k Najsvätejšej Trojici: verím v Boha Otca, verím v Boha Syna, verím v Boha Ducha Svätého; dúfam v Boha Otca, dúfam v Boha Syna, dúfam v Boha Ducha Svätého; milujem Boha Otca, milujem Boha Syna, milujem Boha Ducha Svätého. Verím, dúfam a milujem Najsvätejšiu Trojicu. [14] A pokračoval: táto úcta je potrebná ako nadprirodzené cvičenie pre dušu, ktoré sa premieňa na skutky lásky, aj keď nie vždy sa prejavia slovami.[15]Využívame tieto rady? Chceme „veriť“ tak ako to od nás očakáva Boh? Dáva nám istotu táto viera vo všemohúceho a večného Boha?

Prvý článok Kréda tvorí pevnú skalu, na ktorej sa zakladá viera aj kresťanské počínanie. Ako povedal Benedikt XVI. v predvečer zahájenia Roku viery, od koncilu (Druhého vatikánskeho) sa máme naučiť najjednoduchšiu a najzákladnejšiu lekciu, ktorá spočíva v tom, že kresťanstvo vo svojej podstate vychádza z viery v Boha, ktorý je trojičnou láskou, a z osobného i spoločného stretávania sa s Kristom, ktorý orientuje a vedie náš život. Všetko ostatné z toho vyplýva. (...).Koncil pripomína, že Cirkev má vo všetkých svojich komponentoch úlohu a poslanie sprostredkovať slovo o Božej zachraňujúcej láske takým spôsobom, aby bolo počuteľné a prijaté Božie volanie, zahŕňajúce v sebe naše večné šťastie.[16]

Je potrebné prehĺbiť sa viac a viac v prvom článku viery. Verím v Boha!: toto prvé vyznanie je najzákladnejšie. Celé vyznanie viery hovorí o Bohu a ak sa aj zmieňuje o človeku a svete, je to kvôli ich vzťahu s Bohom. Zvyšné články závisia na prvom: nabádajú nás spoznať lepšie Boha tak, ako sa postupne zjavoval ľuďom. Ako dôsledok, keďže obsahuje niečo tak základné, je potrebné, aby sme nepripustili žiadny druh únavy alebo nechuti odovzdať ho druhým. Ako som vám pripomenul na začiatku týchto riadkov, nebude nám chýbať nadprirodzená pomoc pri plnení tejto úlohy.

Počas novembra nás liturgia pozýva uvažovať osobitným spôsobom nad pravdami viery o večnosti. So sv. Josemaríom vám opakujem: je nevyhnutné, aby sme nikdy nestratili z mysle tento úžasný cieľ, na ktorý sme boli predurčení. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! (Mt 16, 26). Náš posledný cieľ je jediný, nadprirodzený a zdokonaľuje a vyvyšuje náš prirodzený cieľ, pretože milosť uzdravuje, povznáša a zväčšuje našu prirodzenosť.[17]

Presvedčme sa, že žiť podľa Kréda, začleniť ho do celého nášho bytia, nás spraví schopnými lepšie porozumieť a milovať našu úžasnú závislosť na Bohu a okúsiť neporovnateľnú radosť z toho, že sme jeho deťmi. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám pripomína, že viera prináša so sebou nesmierne dôsledky pre náš život. V prvom rade nás podnecuje uznať veľkosť a vznešenosť Boha uctievaním ho, taktiež nás podnecuje zotrvať v nepretržitých úkonoch vďaky za jeho dobrotu, vážiť si skutočnú dôstojnosť všetkých ľudí stvorených na Boží obraz a preto hodných úcty a rešpektu, používať čestne stvorené veci, ktoré nám Pán dal do našich služieb a dôverovať mu vo všetkých okolnostiach, obzvlášť v tých nepriaznivých. [18]

Pred tým než skončím, vám chcem navrhnúť, aby sme zintenzívnili naše modlitby za dary Generálnej kongregácie biskupskej synody o novej evanjelizácii, ktorá skončila pred pár dňami. Dúfajme, že sa po celom svete, od pólu k pólu, pocíti závan Ducha Svätého tým, že pohne srdcia veriacich katolíkov k aktívnej spolupráci na tejto jari viery, ktorú Svätý otec naliehavo podporuje.

Modlite sa osobitným spôsobom za vašich bratov, ktorí prijmú diakonskú vysviacku 3. novembra v bazilike sv. Eugénia. A zdvojnásobme naše vzdávanie vďaky Najsvätejšej Trojici pred 28. novembrom, dňom, v ktorý sa naplní tridsať rokov od zriadenia Opus Dei ako osobnej prelatúry. Koľko duchovných plodov odvtedy priniesla, tak ako nás uisťoval don Álvaro, že splnenie špeciálneho úmyslu nášho Otca prinesie Dielu dobrá všetkého druhu: ómnia bona páriter cum illa![19]

Prosme Najsvätejšiu Pannu, aby prostredníctvom jej rúk prichádzala naša vďaka do Neba, uchyľujúc sa tiež k prvému nasledovníkovi svätého Josemaríu, ktorý sa toľko modlil a pracoval, aby sa uskutočnil úlohu, ktorú mu náš zakladateľ zveril. Spôsob, akým konkretizovať túto vďačnosť je na dosah každého jedného z nás: vytrvalá vernosť Bohu, začínať a znovu začínať každý deň so želaním mať s ním čoraz dôvernejší vzťah.

S láskou vás žehná

váš Otec

Javier

Rím, 1. novembra 2012

[1] Benedikt XVI., Príhovor na generálnej audiencii, 17-X-2012.

[2] Tamtiež.

[3] Svätý Josemaría, List 19-III-1967, n. 5.

[4] Tamtiež [5] Benedikt XVI., Príhovor na generálnej audiencii, 17-X-2012.

[6] Svätý Josemaría, List 19-III-1967, č. 42.

[7] Benedikt XVI., Prejav na generálnej audiencii, 17-X-2012.

[8] Rímsky misál, Credo (Nicejsko-carihradské vyznanie viery).

[9] Svätý Josemaría, List 19-III-1967, č. 55.